12. kapitola
1 Keď sa svadobná slávnosť skončila, Tobit zavolal svojho syna Tobiáša a povedal mu: "Syn môj, pamätaj, že treba zaplatiť tvojmu spoločníkovi, a niečo mu aj pridaj navyše, ako sme sa dohodli!" 2 On sa pýtal: "Otče, koľko mu mám dať za jeho služby? Ak mu dám aj polovicu všetkého, čo priniesol so mnou, nebude mi chýbať. 3 Priviedol ma zdravého, uzdravil moju ženu, pomohol mi priniesť peniaze a teba uzdravil. Koľko mu vôbec môžem za to zaplatiť?" 4 Tobiáš mu povedal: "Veru si zaslúžil polovicu všetkého, čo priniesol." 5 Tobiáš teda dal zavolať svojho spoločníka a povedal mu: "Vezmi si polovicu všetkého, čo si priniesol, ako odmenu za svoje služby a choď v pokoji." 6 Vtedy Rafael vzal oboch stranou a povedal im: "Chváľte Boha a oslavujte ho pred všetkými žijúcimi ľuďmi za dobrodenia, ktoré vám preukázal. Oslavujte a ospevujte jeho Meno. Vyhláste pred celým svetom, čo Boh vykonal, ako sa sluší, a neprestávajte mu ďakovať. 7 Kráľovo tajomstvo treba zachovať, ale Božie skutky treba vyjavovať a rozhlasovať. Dôstojne mu poďakujte. Robte dobre a nešťastie vás nepostihne! 8 Lepšia je modlitba s pôstom a almužna so spravodlivosťou, ako bohatstvo s hriešnym životom. Lepšie je dávať almužnu, než kopiť poklady zlata. 9 Almužna chráni pred smrťou a očisťuje od každého hriechu. Tí, čo dávajú almužnu, budú sa tešiť z dlhého života. 10 Hriešnici a zločinci sú nepriateľmi vlastného života. 11 Poviem vám teda celú pravdu, nič pred vami nebudem skrývať: už som vás poučil, že kráľovo tajomstvo treba zachovať, ale Božie skutky treba vyjavovať a rozhlasovať. 12 Musíte vedieť, že kým ste sa ty a Sára modlili, ja som prinášal vaše modlitby pred Pánovu slávu a ja som ich prečítal, a takisto, keď si pochovával mŕtvych. 13 V ten deň, keď si bez váhania vstal od svojho stola a šiel pochovávať mŕtveho, bol som poslaný vyskúšať tvoju vieru. 14 Boh ma znovu poslal, aby som vás vyliečil, teba i tvoju nevestu Sáru. 15 Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, ktorí sú stále pripravení vojsť pred Pánovu slávu." 16 Obidvaja boli naplnení hrôzou a padli na tvár k zemi vo veľkom strachu. 17 Ale on im povedal: "Nebojte sa, pokoj vám! Velebte Boha ustavične! 18 Keď som bol s vami, nebolo to z mojej priazne, ale z Božej vôle: jeho velebte po celý život, jemu spievajte chvály! 19 Mysleli ste si, že ma vidíte jesť a piť, ale to bolo iba zdanie. 20 Teda velebte Pána na zemi a vzdávajte vďaky Bohu! Vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. Zapíšte všetko, čo sa vám prihodilo!" A vystúpil. 21 Keď vstali, už ho nebolo vidieť. Chválili Boha hymnami, ďakovali mu, že vykonal také veľké skutky, keď sa im zjavil Boží anjel.