10. kapitola
1 Medzitým Tobit rátal deň za dňom čas potrebný na cestu ta i naspäť. Keď čas prešiel a syn sa nevrátil, 2 myslel si: "Možno ho tam zadržali. Azda Gabael zomrel a nikto mu nemôže vydať striebro." 3 A začalo ho to veľmi trápiť. 4 Jeho žena Anna hovorila: "Moje dieťa je mŕtve! Veru, už nie je medzi živými!" Začala plakať a horekovať nad svojím synom a povedala: 5 "Ach, syn môj, prečo som ťa len pustila do cudzieho sveta, svetlo mojich očí!" 6 Tobiáš jej povedal: "Mlč, sestra! Netráp sa! Náš syn je zdravý. Iste ich tam niečo zdržalo. Jeho spoločník je spoľahlivý človek, jeden z našich bratov. Nesmúť preňho, sestra, vráti sa každú chvíľu." 7 Ale ona odpovedala: "Daj mi pokoj, neklam ma! Moje dieťa je mŕtve!" A každý deň vychádzala zavčasu vyzerať na cestu, po ktorej jej syn odišiel. Už neverila nikomu. Po západe slnka sa vracala a celú noc nemohla zaspať, len plakala a vzdychala. Keď prešlo štrnásť dní svadobného veselia, ktoré Raguel prisahal, že zadrží pre svoju dcéru, Tobiáš mu povedal: "Dovoľ, aby som odcestoval, lebo môj otec a moja matka si zaiste myslia, že ma už nikdy neuvidia. Prosím ťa, otče, teraz mi dovoľ vrátiť sa k môjmu otcovi! Už som ti povedal, v akom stave som ho zanechal!" 8 Raguel povedal Tobiášovi: "Zostaň, syn môj, zostaň u mňa! Pošlem poslov k tvojmu otcovi Tobitovi so správami o tebe!" 9 Tobiáš nástojil: "Nie, prosím ťa, dovoľ mi odísť k môjmu otcovi!" 10 Vtedy mu Raguel bez ďalších okolkov odovzdal manželku Sáru a polovicu svojho majetku, sluhov, slúžky, voly a ovce, oslov a ťavy, šaty, peniaze a nádoby. 11 Vypravil ich šťastných na cestu. Tobiáša objal so slovami: "Buď zdravý, syn môj, a šťastnú cestu! Pán nebies nech ťa sprevádza i tvoju manželku Sáru! Kiež by som uvidel vaše deti prv, než zomriem!" 12 Svojej dcére Sáre povedal: "Choď k svojmu svokrovi. Odteraz sú oni tvojimi rodičmi, tak, ako tí, čo ťa zrodili. Choď v pokoji, dcéra moja! Dúfam, že dokiaľ žijem, budem o tebe počúvať iba dobré zvesti." Rozlúčil sa s nimi a prepustil ich. Edna zasa povedala Tobiášovi: "Milovaný syn a brat, kiež Pán bezpečne zavedie domov teba a moju dcéru Sáru a kiež by som žila dosť dlho, aby som uvidela vaše deti! Pred Pánovou tvárou ti zverujem svoju dcéru. Nerob nič, čo by ju ranilo, pokiaľ len žiješ! Choď v pokoji, syn môj. Odteraz som tvojou matkou a Sára je tvojou sestrou. Kiež by sme všetci žili šťastne po všetky dni nášho života!" Pobozkala obidvoch a vyprevadila ich na cestu. 13 Tobiáš sa lúčil s Raguelom veľmi spokojný. S radosťou velebil Pána nebies a zeme, Kráľa celého sveta, za úspech svojej cesty. Takto ďakoval Raguelovi a jeho manželke Edne: "Kiež by som mal šťastnú príležitosť preukazovať vám úctu a lásku po všetky dni svojho života!"