32. kapitola
Slávnosti
1Ak ťa posadili za vrch stola, nevypínaj sa! Buď medzi hosťami ako jeden z nich. Postaraj sa o nich a len potom si sadni. 2Keď si splnil, čo si mal, sadni si za stôl. Teš sa, ak sa hostia dobre zabávajú, a získaš si veniec za dobrý výkon. 3Ujmi sa slova, ak si starší, to ti patrí, ale hovor taktne a neprekážaj piesňam a hudbe. 4Keď chcú počúvať piesne, nepreťahuj reči, to je nevhodný čas ukazovať svoju múdrosť. 5Ako rubínové očko v zlatom šperku, taká je na hostine hudba. 6Ako smaragdové očko v zlatej obrube, taký je zvuk spevov pri dobrom víne. 7Ujmi sa slova, hoci si mladý, ale len ak treba, a to najviac dvakrát, ak ťa žiadajú. 8Hovor krátko, povedz veľa niekoľkými slovami ako človek, ktorý vie veľa, ale vie aj mlčať. 9Medzi dôležitými ľuďmi si nepočínaj ako rovný s rovnými a nehovor mnoho, keď iný rozpráva! 10Ako pred hromom letí blesk, tak priazeň ľudu predchádza skromného človeka. 11Odíď v pravý čas! Nebuď posledný! Choď rovno domov, nepostávaj vonku! 12Doma sa môžeš zabávať, koľko sa ti zachce, bez nebezpečenstva, že zhrešíš pyšnými rečami. 13A ešte jedno: ďakuj za všetko svojmu Stvoriteľovi, ktorý ťa zahrnuje svojimi darmi.Bázeň pred Bohom
14Kto sa bojí Boha, prijíma jeho náuku a kto ho hľadá, nájde jeho priazeň. 15Kto skúma Písmo, bude ním preniknutý, ale pre pokrytca bude ono kameňom úrazu. 16Tí, čo si uctia Boha, poznajú, čo je správne, a ich dobré skutky budú žiariť ako svetlo. 17Hriešnik neprijme napomenutie a prekrúti Boží zákon, ako mu lahodí. 18Rozumný človek nepohŕda radou, pyšný bezbožník nevie, čo znamená sebe nedôverovať. 19Nikdy nerob nič bez dobrej úvahy a potom nebudeš ľutovať. 20Nechoď po hrboľatých cestách, aby si nenarazil na kamene. 21Nebuď neopatrný ani na hladkej ceste, 22daj si pozor, kade kráčaš! 23Vo všetkých svojich počínaniach dávaj si pozor, lebo tak zachováš príkazy. 24Kto verí v Boha, zachová jeho príkazy, a kto má v neho dôveru, škodu neutrpí.