29. kapitola
Bezúročná pôžička
1Milosrdenstvo koná, kto požičiava blížnemu bezúročne. Kto mu pomocnú ruku podáva, zachováva prikázania. 2Požičaj blížnemu, keď to potrebuje, a ty zasa vráť v určený čas. 3Pevne drž slovo a čestne si s druhým počínaj, tak dostaneš aj ty v každom čase, čo potrebuješ. 4Mnohí považujú takúto pôžičku za nájdený peniaz a robia starosti tým, čo im pomohli. 5Kým ju nedostanú, bozkávajú blížnemu ruky a pokorne chvália jeho bohatstvo. Ale keď treba platiť, naťahujú čas, rozčuľujú sa a chybu váľajú na zlé roky. 6Ak môžu vrátiť, vrátia leda polovicu a ešte sa veriteľ môže pokladať za šťastného. Ak nemôžu platiť, oberú ho o jeho peniaze a veriteľ si bez toho, že by si to zaslúžil, získa o jedného nepriateľa viac, lebo tento mu vracia s preklínaním a nadávkami a namiesto vďaky zahrnie ho urážkami. 7Preto veľa ľudí odoprie požičať, nie tak zo zloby, ale boja sa, aby neboli nezaslúžene poškodení.Almužna
8Jednako ty buď veľkodušný voči biednemu, nenechaj ho čakať na tvoju almužnu. 9Podľa Božieho zákona pomôž chudobnému a v jeho núdzi ho nepúšťaj s prázdnymi rukami. 10Radšej utrať peniaze na brata a priateľa, ako by ti mali plesnieť, zakryté kameňom. 11Ukladaj svoj majetok podľa Božieho zákona a prinesie ti väčší úžitok než zlato. 12Ukladaj almužny do svojich sýpok, ochránia ťa od všetkého zla. 13Budú bojovať za teba proti nepriateľovi, lepšie ako mocný štít a ťažký oštep.Záruka
14Dobrý človek sa zaručí za svojho blížneho, len kto stratil všetku hanbu, opúšťa ho. 15Ak sa niekto za teba zaručil, nezabúdaj na jeho dobrotu, veď nasadil za teba svoj život. 16Hriešnik nevidí dobrotu svojho ručiteľa, nevďačník opúšťa toho, čo ho zachránil. 17Ručenie zničilo veľa šťastných ľudí; stroskotali ako v búrke na mori. 18Mocných ľudí zahnalo do vyhnanstva, kde sa potulovali medzi cudzími národmi. 19Ničomník, ktorý sa ponáhľa ručiť pre zisk, ponáhľa sa k odsúdeniu. 20Zodvihni blížneho podľa svojich možností, ale daj pozor, aby si aj ty nepadol.Pohostinnosť
21Prvé životné potreby sú: voda, chlieb, šaty a dom so slušnou intimitou. 22Lepšia je chudobná strava pod vlastným krovom ako skvelá hostina v cudzom paláci. 23Či máš málo alebo veľa, spokojný buď! Nepočuješ výčitky svojho domu. 24Ťažký je život chodiť z domu do domu a kdekoľvek sa zastavíš, nesmieť ani ústa otvoriť. 25Si cudzinec, dávaš piť, ani ti nepoďakujú a k tomu si vypočuješ tvrdé slová: 26"Sem sa, cudzinec, prestri stôl! Ak niečo máš, daj mi jesť! 27Zmizni, cudzinec, daj miesto hodnejšiemu! Príde mi brat, treba mi izbu!" 28Ťažké je rozumnému človeku, keď počuje, ako sa mu vyhadzuje na oči jeho pohostinnosť, keď ním pohŕdajú ako s dlžníkom.