29. kapitola
Bezúročná pôžička
1 Milosrdenstvo koná, kto požičiava blížnemu bezúročne. Kto mu pomocnú ruku podáva, zachováva prikázania. 2 Požičaj blížnemu, keď to potrebuje, a ty zasa vráť v určený čas. 3 Pevne drž slovo a čestne si s druhým počínaj, tak dostaneš aj ty v každom čase, čo potrebuješ. 4 Mnohí považujú takúto pôžičku za nájdený peniaz a robia starosti tým, čo im pomohli. 5 Kým ju nedostanú, bozkávajú blížnemu ruky a pokorne chvália jeho bohatstvo. Ale keď treba platiť, naťahujú čas, rozčuľujú sa a chybu váľajú na zlé roky. 6 Ak môžu vrátiť, vrátia leda polovicu a ešte sa veriteľ môže pokladať za šťastného. Ak nemôžu platiť, oberú ho o jeho peniaze a veriteľ si bez toho, že by si to zaslúžil, získa o jedného nepriateľa viac, lebo tento mu vracia s preklínaním a nadávkami a namiesto vďaky zahrnie ho urážkami. 7 Preto veľa ľudí odoprie požičať, nie tak zo zloby, ale boja sa, aby neboli nezaslúžene poškodení. Almužna
8 Jednako ty buď veľkodušný voči biednemu, nenechaj ho čakať na tvoju almužnu. 9 Podľa Božieho zákona pomôž chudobnému a v jeho núdzi ho nepúšťaj s prázdnymi rukami. 10 Radšej utrať peniaze na brata a priateľa, ako by ti mali plesnieť, zakryté kameňom. 11 Ukladaj svoj majetok podľa Božieho zákona a prinesie ti väčší úžitok než zlato. 12 Ukladaj almužny do svojich sýpok, ochránia ťa od všetkého zla. 13 Budú bojovať za teba proti nepriateľovi, lepšie ako mocný štít a ťažký oštep. Záruka
14 Dobrý človek sa zaručí za svojho blížneho, len kto stratil všetku hanbu, opúšťa ho. 15 Ak sa niekto za teba zaručil, nezabúdaj na jeho dobrotu, veď nasadil za teba svoj život. 16 Hriešnik nevidí dobrotu svojho ručiteľa, nevďačník opúšťa toho, čo ho zachránil. 17 Ručenie zničilo veľa šťastných ľudí; stroskotali ako v búrke na mori. 18 Mocných ľudí zahnalo do vyhnanstva, kde sa potulovali medzi cudzími národmi. 19 Ničomník, ktorý sa ponáhľa ručiť pre zisk, ponáhľa sa k odsúdeniu. 20 Zodvihni blížneho podľa svojich možností, ale daj pozor, aby si aj ty nepadol. Pohostinnosť
21 Prvé životné potreby sú: voda, chlieb, šaty a dom so slušnou intimitou. 22 Lepšia je chudobná strava pod vlastným krovom ako skvelá hostina v cudzom paláci. 23 Či máš málo alebo veľa, spokojný buď! Nepočuješ výčitky svojho domu. 24 Ťažký je život chodiť z domu do domu a kdekoľvek sa zastavíš, nesmieť ani ústa otvoriť. 25 Si cudzinec, dávaš piť, ani ti nepoďakujú a k tomu si vypočuješ tvrdé slová: 26 "Sem sa, cudzinec, prestri stôl! Ak niečo máš, daj mi jesť! 27 Zmizni, cudzinec, daj miesto hodnejšiemu! Príde mi brat, treba mi izbu!" 28 Ťažké je rozumnému človeku, keď počuje, ako sa mu vyhadzuje na oči jeho pohostinnosť, keď ním pohŕdajú ako s dlžníkom.