7. kapitola
1 Keď chcem uzdraviť Izrael, vychádza najavo hriech Efraima i neresť Samárie. Lebo pášu podvody, sú zlodeji, vlámu sa do domu, na ulici plieni banda lupičov. 2 Neuvážia, že sa pamätám na všetky ich zločiny. Ich činy ich teraz obkľučujú, všetky sú predo mnou. 3 Svojou zlobou získavajú si kráľa a kniežatá svojimi lžami. 4 Všetci horia zmyselnosťou ako rozpálená pec, do ktorej pekár prestane prikladať po zamiesení, pokiaľ nenakysne. 5 Na sviatočný deň nášho kráľa kniežatá sa rozpaľujú vínom a on sa pridáva k hýriacim. 6 V sprisahaní im srdce horí ako pec; ich hnev drieme po celú noc, ráno sa rozhorí ako planúci oheň. 7 Všetci horia ako pec a svojich vládcov požierajú. Popadali všetci ich králi. Ale nikto z nich nevolá ku mne. Izrael upadá, lebo povoláva cudzincov
8 Efraim sa mieša s národmi. Efraim je napoly upečený pagáč. 9 Cudzinci mu silu stravujú, ale on to nebadá! Šediny mu pokryli hlavu, ale on to nebadá! 10 (Pýcha Izraela svedčí proti nemu, nevracajú sa k Jahvemu, svojmu Bohu, pri tom všetkom ho nehľadajú.) 11 Efraim je ako hlúpy, nerozumný holub, raz volajú Egypt, raz utekajú do Asýrie. 12 Kdekoľvek sa obrátia, hodím na nich svoju sieť, strhnem ich ako nebeských vtákov, pochytám ich, keď počujem, že sa zlietajú. Nevďačnosť Izraela a jeho trest
13 Beda im, lebo ušli odo mňa! Skaza na nich, lebo mi zostali neverní! Mal by som ich vyslobodiť, keď rozprávajú nepravdy o mne? 14 Nevolajú ku mne zo srdca, keď vykrikujú na svojich lôžkach. Kvôli obiliu a novému vínu robia si krvavé zárezy, ale odo mňa sa odvracajú. 15 Ja som cvičil a posilňoval ich rameno, ale oni proti mne vymýšľajú zlé. 16 Obrátili sa, ale nie k tomu, ktorý je na výsostiach, boli ako nespoľahlivý luk. Ich kniežatá padnú mečom pre svoj zlostný jazyk. Tým vyjdú na posmech v egyptskej krajine.