5. kapitola
Kňazi, veľmoži a králi vedú ľud do záhuby
1 Počujte toto, kňazi, načúvajte, dom Izraela, kráľovský dom, dávaj dobrý pozor! Lebo proti vám sa vedie súd. Pretože ste boli osídlom v Micpe, napnutou sieťou na Tabore, 2 jamou, vykopanou v Šittime. Preto ich všetkých potrescem. 3 Ja poznám Efraima a Izrael sa predo mnou neskryje, ale ty si smilnil, Efraim, Izrael sa poškvrnil. 4 Ich skutky im prekážajú vrátiť sa k svojmu Bohu, lebo je v nich duch smilstva, a na Jahvem im nezáleží. 5 Pýcha Izraela svedčí proti nemu; Izrael a Efraim padajú pre svoje viny a Júda tiež padá s nimi. 6 Chodia hľadať Jahveho s ovcami a býkmi, ale ho nenájdu. 7 Vzdialil sa od nich, lebo boli neverní Jahvemu a zrodili mu nemanželské deti. Teraz ich nový mesiaca strávi aj s ich poliami. Bratovražedná vojna
8 Trúbte na roh v Gibei, na trúbe v Rame, kričte na poplach v Bet-Avene, zburcujte Benjamína! 9 O izraelských kmeňoch vyhlasujem nezmeniteľnú pravdu: v deň trestu Efraim bude spustošený. 10 Judské kniežatá si počínajú ako tí, čo prekladajú medzníky; ja na nich vylejem svoj hnev ako záplavu vôd. 11 Efraim je utláčateľ, ktorý šliape právo a rád behá za ničomnými modlami. 12 Ale ja budem pre Efraima ako moľ a pre Júdov dom ako kostižer. Zbytočné spojenectvá s cudzincom
13 Keď Efraim zbadal, že je chorý a Júda videl svoj vred, Efraim sa obrátil do Asýrie, poslal poslov k veľkému kráľovi; ale ten nemá moc uzdraviť vás, nemôže vyliečiť váš vred. 14 Lebo ja budem pre Efraima ako lev, ako levíča pre dom Júdu. Ja, ja roztrhám a odídem, odnesiem korisť, a nik ju nezachráni. 15 Odídem a vrátim sa na svoje miesto, kým neuznajú svoju vinu, kým ma nebudú hľadať. Vo svojej úzkosti budú ma znovu hľadať.