9. kapitola
Obrad zmierenia
1 Dvadsiateho štvrtého dňa tohto mesiaca sa Izraelci oblečení do vrecoviny a posypaní prachom zhromaždili na pôst. 2 Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov. Postavili sa a vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov. 3 Potom povstali, každý na svojom mieste, a štvrť dňa čítali z knihy Zákona Jahveho, svojho Boha, a štvrť dňa vyznávali svoje hriechy a prestreli sa tvárou k zemi pred Jahvem, svojím Bohom. 4 Potom na tribúne Levitov zaujali miesto Jozue, Binuj, Kadmiel, Šebanja, Buni, Šerebja, Bani, Kenani a mocným hlasom kričali k Jahvemu, svojmu Bohu. 5 Leviti Jozue, Kadmiel, Bani, Chašabneja, Šerebja, Hodija, Šebanja a Petachja zvolali: "Vstaňte! Velebte Jahveho, svojho Boha!" Buď zvelebený, Jahve, náš Boh, od vekov až naveky! Nech zvelebujú tvoje slávne Meno, ktoré je vznešenejšie než všetka oslava a chvála. 6 Ty, Jahve, si jediný Boh. Ty si urobil nebesá, nebesá nebies a všetky ich voje, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich. Ty dávaš život tomu všetkému, tebe sa klaňajú nebeské voje. 7 Ty, Jahve, si Boh, ktorý si vyvolil Abrama, vyviedol si ho z chaldejského Uru a dal si mu meno Abrahám. 8 Zistil si, že jeho srdce ti je verné, uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu krajinu Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Jebuzejcov, Girgašejcov; a splnil si svoje prisľúbenie, lebo si spravodlivý. 9 Videl si utrpenie našich otcov v Egypte, počul si ich krik pri Trstinovom mori. 10 Robil si divy a zázraky proti faraónovi, proti jeho dvoranom a proti všetkému ľudu jeho krajiny; lebo si vedel, ako pyšne zaobchádzali s našimi otcami. Tým si získal slávu, ktorá trvá podnes. 11 Otvoril si more pred nimi a prešli po suchu uprostred mora. Ich prenasledovateľov si uvrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd. 12 Oblačným stĺpom si ich viedol vo dne a ohnivým stĺpom v noci, aby si im svietil na cestu, ktorou mali ísť. 13 Zostúpil si na vrch Sinaj a hovoril si s nimi z neba; dal si im spravodlivé zákonodarstvo: spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania. 14 Oboznámil si ich so svojou svätou sobotou; dal si im Zákon, prikázania a ustanovenia prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša. 15 Dal si im chlieb z neba, keď mali hlad, vodu si im vyviedol zo skaly, keď mali smäd. Kázal si im, aby šli prevziať krajinu, o ktorej si prisahal, že im ju dáš. 16 Ale oni, naši otcovia, spyšneli, boli tvrdošijní, nechceli poslúchať tvoje rozkazy. 17 Odopreli poslúchať, zabudli na zázraky, ktoré si pre nich vykonal; zatvrdili sa a vzali si do hlavy, že sa vrátia do Egypta, do svojho otroctva. Ale ty si Boh ochotný odpúšťať, milostivý a milosrdný, zhovievavý a plný lásky, preto si ich neopustil. 18 Hoci si urobili teľa z liateho kovu a vyhlásili: "Toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta" a veľmi sa rúhali, 19 ty si ich vo svojej nesmiernej láske na púšti neopustil. Vo dne sa nevzdialil sponad nich oblačný stĺp, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp v noci, aby im svietil na cestu, ktorou mali ísť. 20 Svojho dobrého ducha si im dal, aby si ich urobil múdrymi, mannu si neodoprel ich ústam a vodou si neprestal hasiť ich smäd. 21 Štyridsať rokov si sa o nich staral na púšti, nič im nechýbalo, šaty sa im nezodrali a nohy im nenapuchli. 22 Dal si im kráľovstvá a národy, dal si im ich ako hraničné územia: zaujali krajinu Sichona, chešbonského kráľa, i krajinu Oga, bašanského kráľa. 23 Rozmnožil si ich synov ako hviezdy na nebi a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si povedal ich otcom, aby vošli do nej a zaujali ju. 24 Synovia vtrhli do krajiny a zaujali ju a ty si pokoril pred nimi obyvateľov tej krajiny, Kanaáncov, vydal si im ich do rúk, ich kráľov a národy krajiny, aby naložili s nimi podľa svojej vôle. 25 Zaujali opevnené mestá a žírnu pôdu. Vzali do vlastníctva domy naplnené všetkým dobrým, cisterny už vykopané, vinice, olivové sady a množstvo ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa a stučneli, s rozkošou požívali tvoje veľké dobrodenia. 26 Ale oni ti boli neposlušní, vzbúrili sa proti tebe, obrátili sa chrbtom tvojmu Zákonu, zabíjali tvojich prorokov, ktorí ich napomínali preto, aby ich späť k tebe priviedli, a veľmi sa rúhali. 27 Vtedy si ich vydal do rúk ich nepriateľov, ktorí ich utláčali. Ale v čase útlaku volali k tebe o pomoc a ty si ich počul z nebies a vo svojej nesmiernej láske si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich nepriateľov. 28 A len čo si oddýchli, znovu robili zle pred tebou a ty si ich nechal napospas ich nepriateľom, tí panovali nad nimi. Oni znovu kričali k tebe a ty si ich počul z nebies: koľkokrát si ich len vyslobodil vo svojej láske! 29 Napomínal si ich, aby sa vrátili k tvojmu Zákonu, ale oni boli spupní, neposlúchli tvoje prikázania, hrešili proti tvojim nariadeniam, práve proti tým, ktoré dávajú život tomu, kto ich zachováva. Oni sa tvrdošijne odvrátili a zanovito nechceli poslúchať. 30 Bol si s nimi trpezlivý veľmi mnoho rokov; napomínal si ich svojím Duchom, službou tvojich prorokov, oni však nechceli počúvať. Preto si ich vydal napospas národom krajín. 31 Nakoľko ich nesmierne miluješ, nezničil si ich, ani si ich neopustil, lebo ty si Boh plný zľutovania a lásky. 32 Preto teraz, Bože náš, veľký, mocný a obávaný Boh, ktorý zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo, nepokladaj za nič tie veľké útrapy, ktoré postihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokova a celý tvoj ľud, od čias asýrskych kráľov až po dnešný deň. 33 Ty si bol spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, ty si ukázal svoju vernosť, hoci sme sa my zachovali bezbožne. 34 Hej, naši králi, naši vodcovia, naši kňazi a naši otcovia neriadili sa tvojím Zákonom, nevšímali si tvoje prikázania a povinnosti, ktoré si im dával. 35 Pokiaľ boli vo svojom kráľovstve, vo veľkom blahobyte, ktorý si im poskytoval, a v šírej a úrodnej zemi, ktorú si položil pred nich, neslúžili ti, ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov. 36 Pozri, my sme dnes otrokmi práve v tej krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej plody a jej bohatstvá, hľa, my sme v nej v otroctve. 37 Jej úrody patria kráľom, ktorých si nám dosadil pre naše hriechy; a tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi osobami a nad naším statkom. Sme vo veľkom súžení.