2. kapitola
Druhý nárek
1 (Alef) Ach, Jahve vo svojom hneve zatemnil dcéru sionskú! Zhodil z neba na zem slávu Izraela! Zabudol na svoju podnož v deň svojho hnevu! 2 (Bet) Pán zničil bez milosti všetky Jakubove príbytky, vo svojej zlosti zbúral pevnosti judskej dcéry; zhodil na zem a preklial kráľovstvo i jeho kniežatá. 3 (Gimel) Vo svojom veľkom hneve zrazil moc Izraela, odtiahol svoju pomocnú ruku pred tvárou nepriateľa a v Jakubovi zapálil oheň, ktorý plameňom hlce všetko navôkol. 4 (Dalet) Napäl luk ako nepriateľa, zastal si ako protivník a svojou mocnou pravicou pobil všetkých, ktorí lahodili oku. Na stan sionskej dcéry vylial svoj hnev horúci ako oheň. 5 (He) Pán sa prejavil ako nepriateľ: zničil Izraela, zničil všetky jeho paláce, zrúcal jeho pevnosti; u judskej dcéry rozmnožil plač a nariekanie. 6 (Vav) Ako záhradný stánok rozváľal miesto svojich sviatkov. Jahve uvalil v zabudnutie sviatky i soboty na Sione; v prudkom hneve zavrhol kráľa i kňaza. 7 (Zain) Pán opustil svoj oltár, zavrhol svoju svätyňu, vydal nepriateľom do rúk múry svojich palácov. Oni vykrikovali v Jahveho chráme ako v deň sviatočný. 8 (Chet) Jahve sa rozhodol, že zborí hradby sionskej dcéry, napäl merací pás, neodtiahol ruky od nivočenia. V smútku ležia hradby i múr, spolu sa rozpadávajú. 9 (Tet) Jej brány zapadli do zeme, odtrhol a rozlomil závory na nich. Jej kráľ a kniežatá sú medzi pohanmi. Niet už Zákona. Jej proroci už tiež nedostali videnie od Jahveho. 10 (Jod) Starší sionskej dcéry sedia na zemi a mlčia. Obliekli sa do vrecoviny a sypú si na hlavy prach. K zemi si zvesili hlavy jeruzalemské panny. 11 (Kaf) Oči mám zaliate slzami, vnútornosti sa zvíjajú vo mne, pečeň sa mi po zemi rozteká pre skazu môjho drahého ľudu: lebo deti a dojčatá padajú na námestiach mesta 12 (Lamed) kričiac na svoje matky: "Kde je chlieb?" Padajú ako ranené na uliciach mesta a vydychujú dušu v náručí svojich matiek. 13 (Mem) Koho ti dám za príklad, ku komu ťa prirovnám, jeruzalemská dcéra? Komu ťa postavím na roveň, ako ťa poteším, panna, dcéra sionská? Veď tvoja rana je široká ako more, kto ti ju zacelí? 14 (Nun) Lož a podvod boli videnia tvojich prorokov; neodhaľovali tvoje viny, aby ťa zachránili od vyhnanstva. Prorokovali ti lichôtky, lož a klam. 15 (Samech) Všetci, čo prechádzajú cestou, posmešne nad tebou tlieskajú rukami, híkajú, pokyvujú hlavami nad jeruzalemskou dcérou: "To má byť to mesto vychválené ako najkrajšie, ako radosť celej zeme?" 16 (Pe) Všetci tvoji nepriatelia proti tebe posmešne otvárajú ústa, vypiskujú, škrípu zubami a hovoria: Zhltli sme ho! "To je Deň, ktorý sme čakali. Dožili sme sa ho, videli sme ho." 17 (Ain) Jahve vykonal, čo si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovené od pradávna. Zničil ťa bez milosti. Potešil nepriateľov na tvoj úkor, naplnil tvojich protivníkov pýchou. 18 (Cade) Veľkým hlasom krič k Pánovi, múra sionskej dcéry; nech ti slzy tečú potokom vo dne i v noci! Nedaj si chvíle odpočinku, nech neprestáva slziť zrenica tvojho oka! 19 (Kof) Vstaň! Kvíľ hlasno za noci, začiatkom nočných stráží! Ako vodu vylej si srdce pred Jahveho tvárou! K nemu dvíhaj ruky za život svojich detí (ktoré hladom hynú na rohoch všetkých ulíc)! 20 (Reš) "Pozri, Jahve, a pohliadni! S kým si kedy takto zaobchádzal? Vari ženy jedávajú svoje vlastné deti, dietky, ktoré nosili v náručí? Vari v Pánovej svätyni majú byť zabití kňaz i prorok? 21 (Šin) Na uliciach deti i starci ležia na zemi. Moje panny a moji mládenci padli pod mečom. Pozabíjal si ich v deň svojho hnevu, pobil si ich bez milosti. 22 (Tav) Zvolal si proti mne ukrutníkov zo všetkých strán ako na sviatky. V deň Jahveho hnevu nik neušiel, nik sa nezachránil. Tých, čo som odkojila a odchovala, všetkých mi nepriateľ pobil."