7. kapitola
Šalamún bol len človekom
1Aj ja som len smrteľný človek, podobný všetkým ostatným, potomok prvého človeka pochádzajúceho zo zeme. Moje telo bolo utvorené v živote matkinom. 2Tam som za deväť mesiacov z jej krvi povstal, vďaka semenu jej manžela a rozkoši, ktorá manželstvo sprevádza. 3Aj ja som pri narodení vdychoval spoločný vzduch. Ocitol som sa na zemi, ktorá nás rovnako prijíma a plač bol môj prvý hlas ako u ostatných. 4Bol som chovaný v plienkach a starostiach. 5Veru, niet kráľa, čo by bol inak prišiel na svet. 6Všetci prichádzajú rovnako na svet a odchádzajú z neho rovnako.Šalamúnova úcta k múdrosti
7Preto som sa modlil a bol mi daný rozum, volal som o pomoc a prišiel ku mne duch múdrosti. 8Cenil som si ju nad žezlá i tróny a bohatstvá som nemal za nič proti nej. 9Najvzácnejší drahokam nestaval som jej na roveň, lebo všetko zlato sveta pred ňou je iba trocha piesku a striebro popri nej je iba blato. 10Nad zdravie i krásu som ju miloval, dal som jej prednosť pred svetlom, lebo jej jas svieti bez prestania. 11Ale s ňou prišlo mi všetko dobré a jej rukami nesmierne bohatstvá. 12To všetko bolo moje, aby som to používal, lebo to všetko prináša múdrosť, ale nevedel som, že bola aj matkou toho všetkého. 13Čo som sa naučil s čistým úmyslom, teraz dávam bez závisti ďalej, ani nechcem hromadiť pre seba bohatstvá, ktoré prináša. 14Ona je pre ľudstvo poklad nevyčerpateľný, tí, čo ho využívajú, ním si získajú Božie priateľstvo, lebo sa mu zapáčia darmi, ktoré dostali, keď sa ju učili.Prosba o božskú inšpiráciu
15Kiež mi Boh dopraje tak hovoriť o nej, ako sa mu páči, a vysloviť myšlienky hodné jeho darov, lebo aj múdrosť je pod Božím vedením, Boh riadi všetkých mudrcov. 16Naozaj, v jeho ruke sme aj my sami, aj naše reči i všetok náš um a všetko umenie. 17On mi dal správne chápanie vecí, ako sú skutočne; dal mi poznať zloženie sveta i účinkovanie živlov, 18počiatok, koniec i stred času, striedanie slnovratov i sled ročných období, 19ročný kolobeh a polohu hviezd, 20povahu zvierat a pudy divej zveri, prudkosť vetrov a myšlienky ľudí, rozmanitosť bylín a silu koreňov. 21Naučil som sa to všetko, či skryté, alebo zjavné, lebo ma vyučovala tá, čo svojím umením urobila všetko – múdrosť.Chvála múdrosti
22Naozaj, v múdrosti je duch rozumný, svätý, jedinečný, ale mnohostranný, jemný, čulý, prenikavý, nepoškvrnený, jasný, zdravý, milujúci dobro, ostrý, 23neodolateľný, dobročinný, milujúci ľudí, stály, pevný, nebojácny, ktorý zmôže všetko, na všetko dozerá. Všetkými duchmi preniká: rozumnými, čistými, najjemnejšími. 24Lebo múdrosť je pohyblivejšia ako všetok pohyb, prechádza a preniká všetkým pre svoju čírosť. 25Múdrosť je dych božskej moci, prečistý výron slávy Vševládneho, a tak nič nečisté nevnikne do nej. 26Je odblesk Večného svetla, nepoškvrnené zrkadlo Božej činnosti, obraz jeho dobroty. 27Hoci je jediná, zmôže všetko. Sama v sebe sa nemení, ale všetko obnovuje. V každom pokolení prechádza do svätých duší a robí z nich Božích priateľov a prorokov, 28lebo Boh miluje iba toho, kto s múdrosťou žije. 29Ona je krajšia ako slnko, prevyšuje všetky súhvezdia. Prirovnaná k svetlu dňa, víťazí nad ním: 30lebo svetlo ustupuje noci, ani nijaké zlo nepremôže múdrosť.