2. kapitola
1Lebo si hovoria vo svojich pochybných zámeroch: "Krátky a smutný je náš život; pre človeka niet lieku proti smrti. Nepoznáme nikoho, kto by sa bol vrátil z hrobu. 2Náhodou sme prišli na tento svet a po tom všetkom budeme, sťaby nás nebolo bývalo. Dych našich nozdier je len dym a myšlienka je iskra, zažatá tlkotom nášho srdca. 3Len čo zhasne, naše telo rozplynie sa v popol a duch sa vytratí ako ľahký vánok. 4Časom aj meno nám upadne do zabudnutia a nik si nespomenie na naše práce. Náš život sa stratí ako stopa po oblaku a rozplynie sa ako hmla, ktorú zaháňajú lúče slnka a rozptyľuje jeho horúčava. 5Veru, preletom tône sú naše dni a náš koniec je nenávratný. Osud človeka je spečatený: nikto sa nevráti späť. 6Hor sa teda! Požívajme blaho skutočné, užívajme sveta s mladistvým elánom! 7Opime sa dobrým vínom, ošiaľom voňaviek, nedajme si uniknúť kvet jari! 8Ružovými pukmi sa ovenčime, prv ako uvädnú. 9Nech nik z nás nechýba na našich hýreniach. Zanechajme všade znaky našej veselosti. Veď to nám patrí, to je náš podiel. 10Utlačme spravodlivého, ktorý je chudobný! Nešetrime vdovy! Nemajme ohľady na šediny starca vysokého veku! 11Zákonom spravodlivosti nech nám je naša sila, veď je dokázané, že slabosť je nanič. 12Prenasledujme spravodlivého, lebo nám je na ťarchu, stavia sa proti nášmu správaniu. Vyčíta nám prestupovanie Božieho zákona, žaluje sa, že sme zradili svoju výchovu. 13Vyhlasuje, že má znalosť o Bohu; hovorí, že je Božím synom. 14Je živou výčitkou aj nášho zmýšľania, už pohľad naň je nám na ťarchu. 15Spôsobom života líši sa od druhých, výstredné je jeho správanie. 16My sme mu zdegenerovaní! Vyhýba sa styku s nami ako špine. Vyhlasuje, že koniec spravodlivého bude vždy šťastný. Chváli sa, že Boh mu je otcom. 17Nuž viďme, či sú jeho rečičky pravdivé! Skúšajme, ako to bude s jeho koncom. 18Ak spravodlivý je vskutku Božím synom, Boh sa ho zastane a vyslobodí ho z rúk jeho odporcov. 19Podrobme ho urážkam a mukám! Presvedčme sa o jeho miernosti. Vyskúšajme jeho trpezlivosť! 20Potom ho odsúďme na potupnú smrť, veď, ako hovorí, dostane pomoc." Omyl bezbožníkovOmyl bezbožníkov
21Takto mudrujú, no veľmi sa mýlia, zloba ich zaslepila. 22Nepoznajú Božie tajomstvá. Nečakajú, že príde odmena za svätosť života. Nechcú veriť, že čisté duše čaká odplata. 23Áno, nesmrteľným stvoril Boh človeka, urobil ho ako obraz svojej vlastnej prirodzenosti. 24Smrť prišla na svet závisťou diabla, takže ju okúsia tí, čo mu náležia!