16. kapitola
Druhá antitéza: žaby
1 Bolo teda celkom vhodné, že utláčatelia boli trestaní podobnými zvieratami, trápení nesmiernym množstvom všelijakej hávede. 2 Ale zakiaľ oni boli trestaní, svoj ľud si zaopatril, poslal si mu na jedenie nezvyklú stravu, jarabice, aby si zahnal jeho veľký hlad. 3 A tak Egypťania, napriek veľkému hladu, pred zvieratami vyslanými proti nim strácali aj svoju prirodzenú chuť do jedla, zakiaľ tvoj ľud po krátkom nedostatku sýtil sa nezvyklými lahôdkami. 4 Bolo treba, aby na utláčateľov zaľahol neúprosný nedostatok a tvojmu ľudu stačilo ukázať krátkou skúsenosťou, ako ich nepriatelia boli mučení. Tretia antitéza: kobylky a medený had
5 Aj tvoj ľud napadli strašné a zúrivé hady a keď uštipnutie zvíjajúcich sa zmijí šírilo smrť, tvoj hnev netrval do smutného konca. 6 Len pre výstrahu boli nakrátko postrašení, lebo dostali spásonosný znak, ktorý im pripomínal príkazy tvojho Zákona. 7 A každého človeka, čo sa k nemu obrátil, nezachránilo to, na čo sa pozeral, ale ty, Spasiteľ všetkých. 8 Tak si ukázal našim nepriateľom, že len ty môžeš zachrániť od všetkého zla. 9 Oni zomierali od poštípania kobyliek a múch a nebolo lieku na ich záchranu, lebo si zasluhovali byť potrestaní takýmito zvieratkami. 10 Ale tvojich synov ani zuby jedovatých hadov nemohli prevládať, lebo tvoje milosrdenstvo im prišlo na pomoc a uzdravilo ich. 11 To boli iba rany prútom, čo sa čoskoro zahoja. Pripomínali im tvoje slová, aby na ne zrejme celkom nezabudli a neboli vylúčení z tvojej lásky. 12 Vskutku, neuzdravili ich ani zelinky, ani náplasť, ale tvoje slovo, Bože, ktoré lieči všetko. 13 Hej, ty vládneš nad životom i smrťou, privádzaš k bránam smrti a zasa vyvádzaš. 14 Človek vo svojej zlobe môže zabiť ľahko, ale neprivedie späť dych, keď už raz odišiel, a nevyslobodí dušu, ktorú uväznila smrť. Štvrtá antitéza: krupobitie a manna
15 Ale tvojej ruke nemožno uniknúť. 16 Bezbožných ľudí, čo ťa nechceli poznať, bičovala tvoja mocná ruka, napadli ich nezvyčajné dažde, krupobitie, neúprosné lejaky; oheň ich strávil. 17 A tu je najväčšie čudo: vo vode, čo všetko hasí, oheň dostáva novú silu. Naozaj, svet bojuje za spravodlivých. 18 Občas sa plamene upokojili, aby nezničili zvieratá, poslané proti bezbožným, aby ľudia z toho pochopili, že ich prenasleduje Boží súd. 19 Občas aj pod vodou vzplanul silnejšie než obyčajný oheň, aby zničil plody hriešnej zeme. 20 Svojmu ľudu si dával anjelský pokrm, poskytoval si mu z neba chlieb pripravený bez jeho práce, chlieb, ktorý poskytoval všetok pôžitok a uspokojoval každú chuť 21 Tento dar bol prejavom tvojej nežnej lásky voči tvojim deťom; prispôsoboval sa chuti toho, kto ho požíval, a menil sa na pokrm, po akom každý túžil. 22 Sneh a ľad odolával ohňu, neroztápal sa, aby sa vedelo, ako ten istý oheň horel aj v krupobití a plápolal v daždi, keď ničil nepriateľom úrodu, 23 ale zabúdal na vlastnú silu, aby sa spravodliví nasýtili. 24 Lebo stvorenie poddané tebe, svojmu Stvoriteľovi, napína svoju silu, keď tresce zlých, ale popúšťa v prospech tých, čo v teba dúfajú. 25 Preto sa aj vtedy premieňalo na všetko, čo slúžilo tvojej štedrosti, všeživiteľke, a prispôsobovalo sa túžbe tých, čo boli v núdzi. 26 Tvoje milované deti, Pane, mali pochopiť, že človeka neživia rozličné plodiny, ale tvoje slovo, ktoré zachováva tých, čo veria v teba. 27 Lebo to, čo oheň nedokázal zničiť, sa hneď topilo, len čo ho rozohriali prvé lúče slnka, 28 aby sme poznali, že máme vstávať pred východom slnka, ďakovať ti a modliť sa k tebe za svitania. 29 Nádej nevďačníka sa naozaj roztápa sťa zimný srieň a odteká ako odpadová voda.