16. kapitola
Druhá antitéza: žaby
1Bolo teda celkom vhodné, že utláčatelia boli trestaní podobnými zvieratami, trápení nesmiernym množstvom všelijakej hávede. 2Ale zakiaľ oni boli trestaní, svoj ľud si zaopatril, poslal si mu na jedenie nezvyklú stravu, jarabice, aby si zahnal jeho veľký hlad. 3A tak Egypťania, napriek veľkému hladu, pred zvieratami vyslanými proti nim strácali aj svoju prirodzenú chuť do jedla, zakiaľ tvoj ľud po krátkom nedostatku sýtil sa nezvyklými lahôdkami. 4Bolo treba, aby na utláčateľov zaľahol neúprosný nedostatok a tvojmu ľudu stačilo ukázať krátkou skúsenosťou, ako ich nepriatelia boli mučení.Tretia antitéza: kobylky a medený had
5Aj tvoj ľud napadli strašné a zúrivé hady a keď uštipnutie zvíjajúcich sa zmijí šírilo smrť, tvoj hnev netrval do smutného konca. 6Len pre výstrahu boli nakrátko postrašení, lebo dostali spásonosný znak, ktorý im pripomínal príkazy tvojho Zákona. 7A každého človeka, čo sa k nemu obrátil, nezachránilo to, na čo sa pozeral, ale ty, Spasiteľ všetkých. 8Tak si ukázal našim nepriateľom, že len ty môžeš zachrániť od všetkého zla. 9Oni zomierali od poštípania kobyliek a múch a nebolo lieku na ich záchranu, lebo si zasluhovali byť potrestaní takýmito zvieratkami. 10Ale tvojich synov ani zuby jedovatých hadov nemohli prevládať, lebo tvoje milosrdenstvo im prišlo na pomoc a uzdravilo ich. 11To boli iba rany prútom, čo sa čoskoro zahoja. Pripomínali im tvoje slová, aby na ne zrejme celkom nezabudli a neboli vylúčení z tvojej lásky. 12Vskutku, neuzdravili ich ani zelinky, ani náplasť, ale tvoje slovo, Bože, ktoré lieči všetko. 13Hej, ty vládneš nad životom i smrťou, privádzaš k bránam smrti a zasa vyvádzaš. 14Človek vo svojej zlobe môže zabiť ľahko, ale neprivedie späť dych, keď už raz odišiel, a nevyslobodí dušu, ktorú uväznila smrť.Štvrtá antitéza: krupobitie a manna
15Ale tvojej ruke nemožno uniknúť. 16Bezbožných ľudí, čo ťa nechceli poznať, bičovala tvoja mocná ruka, napadli ich nezvyčajné dažde, krupobitie, neúprosné lejaky; oheň ich strávil. 17A tu je najväčšie čudo: vo vode, čo všetko hasí, oheň dostáva novú silu. Naozaj, svet bojuje za spravodlivých. 18Občas sa plamene upokojili, aby nezničili zvieratá, poslané proti bezbožným, aby ľudia z toho pochopili, že ich prenasleduje Boží súd. 19Občas aj pod vodou vzplanul silnejšie než obyčajný oheň, aby zničil plody hriešnej zeme. 20Svojmu ľudu si dával anjelský pokrm, poskytoval si mu z neba chlieb pripravený bez jeho práce, chlieb, ktorý poskytoval všetok pôžitok a uspokojoval každú chuť 21Tento dar bol prejavom tvojej nežnej lásky voči tvojim deťom; prispôsoboval sa chuti toho, kto ho požíval, a menil sa na pokrm, po akom každý túžil. 22Sneh a ľad odolával ohňu, neroztápal sa, aby sa vedelo, ako ten istý oheň horel aj v krupobití a plápolal v daždi, keď ničil nepriateľom úrodu, 23ale zabúdal na vlastnú silu, aby sa spravodliví nasýtili. 24Lebo stvorenie poddané tebe, svojmu Stvoriteľovi, napína svoju silu, keď tresce zlých, ale popúšťa v prospech tých, čo v teba dúfajú. 25Preto sa aj vtedy premieňalo na všetko, čo slúžilo tvojej štedrosti, všeživiteľke, a prispôsobovalo sa túžbe tých, čo boli v núdzi. 26Tvoje milované deti, Pane, mali pochopiť, že človeka neživia rozličné plodiny, ale tvoje slovo, ktoré zachováva tých, čo veria v teba. 27Lebo to, čo oheň nedokázal zničiť, sa hneď topilo, len čo ho rozohriali prvé lúče slnka, 28aby sme poznali, že máme vstávať pred východom slnka, ďakovať ti a modliť sa k tebe za svitania. 29Nádej nevďačníka sa naozaj roztápa sťa zimný srieň a odteká ako odpadová voda.