7. kapitola
D. Obeta zadosťučinenia za vinu
1 Toto je obrad obety zadosťučinenia: Je to vec svätosvätá. 2 Obeta sa zabíja tam, kde sa zabíja celopal, a kňaz vyleje jej krv dookola po oltári. 3 Potom obetuje všetok jej tuk: chvost, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4 obidve obličky aj tuk na nich a na slabinách, vrstvu tuku, ktorú oddelí od pečene a od obličiek. 5 Kňaz obráti tieto kusy na oltári na dym ako zápalnú obetu pre Jahveho. Je to obeta zadosťučinenia za vinu: 6 každý mužský príslušník spomedzi kňazov môže z nej jesť. Má sa jesť na svätom mieste, je svätosvätá. Práva kňazov
7 Ako pre obetu za hriech, tak pre obetu zadosťučinenia za vinu platí ten istý obrad. Kňazovi pripadne obetný dar, s ktorým vykonal obrad zmierenia. 8 Koža z obety, ktorú niekto priniesol ako celopal, bude patriť kňazovi, ktorý ju obetuje. 9 Každá nekrvavá obeta pečená v peci a každá pripravená na panve a na platni pripadne kňazovi, ktorý ju obetuje. 10 Každá nekrvavá obeta, zamiesená olejom alebo suchá, patrí všetkým Áronovým synom bez rozdielu. E. Obeta spoločenstva a) obeta vďaky
11 Toto je obrad obety spoločenstva, ktorú obetujú Jahvemu: 12 Ak ju niekto prináša ako obetu vďaky, pridá k nej nekvasené koláče zamiesené olejom, nekvasené posúchy natreté olejom a jemnú múku v podobe koláčov zamiesených olejom. 13 K tomu sa pridá ešte obetný dar koláčov z kvaseného chleba k obete vďaky spoločenstva. 14 Jeden z koláčov tohto obetného daru prinesie Jahvemu ako pozdvihovanú obetu; bude patriť kňazovi, ktorý preleje krv obety spoločenstva. 15 Mäso ďakovnej obety sa zje v ten istý deň, keď bol prinesený obetný dar, bez toho, žeby sa niečo nechalo do nasledujúceho rána. b) obety votívne alebo dobrovoľné
16 Ak je obeta prinesená ako obeta votívna alebo dobrovoľná, bude sa jesť v deň, keď bola obetovaná, alebo nasledujúceho dňa, 17 ale čo zostane z obetného mäsa na tretí deň, hodí sa na oheň. Všeobecné pravidlá
18 Ak niekto je mäso z obety spoločenstva na tretí deň, ten, kto ju priniesol, nebude priaznivo prijatý. Obeta sa mu nebude počítať, je to skazené mäso a ten, kto z neho bude jesť, ponesie ťarchu svojej viny. 19 Mäso, ktoré príde do styku s čímkoľvek nečistým, nesmie sa jesť, hodí sa do ohňa. Ktokoľvek je čistý, môže jesť mäso, 20 ale ak niekto v stave nečistoty bude jesť mäso z obety spoločenstva obetovanej Jahvemu, bude vylúčený zo svojho rodu. 21 Ak sa niekto dotkne čohokoľvek nečistého, človeka, zvieraťa alebo akejkoľvek nečistej veci, a potom bude jesť mäso z obety spoločenstva obetovanej Jahvemu, bude vylúčený zo svojho rodu. 22 Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal: 23 Prehovor k Izraelcom a povedz im: Nesmiete jesť nijaký tuk z býka, barana alebo kozy. 24 Tuk uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa môže slúžiť na akúkoľvek vec, ale jesť ho nebudete. 25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk zo zvieraťa, ktoré sa obetuje ako zápalná obeta Jahvemu, bude vylúčený zo svojho rodu. 26 Kdekoľvek budete bývať, nijakú krv nebudete jesť, či ide o vtáča alebo o zviera. 27 Ktokoľvek je akúkoľvek krv, bude vylúčený zo svojho rodu. Podiel kňazov
28 Jahve prehovoril k Mojžišovi a povedal: 29 Prehovor k Izraelcom a povedz im: Ten, kto obetuje Jahvemu obetu spoločenstva, prinesie ako obetný dar časť svojej obety. 30 Vlastnými rukami prinesie to, čo má byť obetované ako dar Jahvemu, to znamená tuk, ktorý prilieha k hrudi, s ktorou sa robí úkon predkladania pred Jahveho. 31 Kňaz obráti tuk na oltári na dym a hruď pripadne Áronovi a jeho synom. 32 Ako vyzdvihnutie obetí spoločenstva dáte kňazovi pravé stehno. 33 Toto pravé stehno bude podielom toho z Áronových synov, ktorý obetoval krv a tuk obety spoločenstva. 34 Beriem od Izraelcov z ich obetí spoločenstva hruď na predkladanie a stehno na pozdvihnutie; je to dar kňazovi Áronovi a jeho synom ako trvalý zákon pre Izraelcov. Záver
35 Toto je podiela Árona a jeho synov zo zápalných obiet Jahvemu v deň, keď ich on predviedol Jahvemu, aby boli jeho kňazmi. 36 Jahve nariaďuje Izraelcom, aby im to dali v deň ich pomazania. To je večný zákon pre všetkých ich potomkov. 37 Toto je obrad celopalu, nekrvavej obety, obety za hriech, obety zadosťučinenia, uvedenia do úradu a obety spoločenstva. 38 Toto nariadil Jahve Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď prikázal Izraelcom, aby prinášali obetné dary Jahvemu na Sinajskej púšti.