10. kapitola
Vyslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov
1Potom Pán určil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa chystal ísť. 2Povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 3Choďte! Pozrite, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! 5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ 6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. 7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! 8Keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia; 9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a hovorte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ 10Keď prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: 11‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.‘ 12Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. 13Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. 14Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. 15A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do hádesu sa prepadneš! 16Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal."Čomu sa majú apoštoli tešiť
17Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: "Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!" 18On im povedal: "Videl som Satana padať z neba ako blesk. 19Teraz vidíte, že som vám dal moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej moci Nepriateľa, a nič vám neuškodí. 20No netešte sa tomu, že sa vám poddávajú duchovia, ale tešte sa, že vaše mená sú zapísané v nebi."Evanjelium sa zjavuje jednoduchým. Otec a Syn
21V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si toto skryl pred múdrymi a učenými a zjavil si to maličkým. Áno, Otče, lebo tebe sa tak páčilo. 22Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť."Výsada učeníkov
23Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: "Blažené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. 24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."Hlavné prikázanie
25Tu povstal akýsi znalec Zákona a povedal, aby ho skúšal: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život ako dedičstvo?" 26Ježiš mu povedal: "Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" 27On odpovedal: "Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého!" 28Ježiš mu povedal: "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!"Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi
29Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?" 30Ježiš odpovedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho videl, obišiel ho druhou stranou. 32Tak isto aj Levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho druhou stranou. 33No cestujúci Samaritán prišiel k nemu a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich; vyložil ho na vlastné dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35Na druhý deň vyňal dva strieborné denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ 36Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?" 37On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne!"Marta a Mária
38Keď boli na cestách, Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39Tá mala sestru menom Mária, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. 40Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" 41Ale Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42ale málo je potrebné, len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme."