2. kapitola
1Povedal som si v srdci: "Nože, skúsme to so zábavami, pozrime sa za šťastím!" Ale, veru, aj to bola márnosť! 2Na smiech som povedal: "Nezmysel!" Na radosť: "Načo to?" 3Skúsil som opájať sa vínom, aby som videl, v čom je šťastie ľudí, čo by mali robiť za svojho krátkeho života na zemi. Ale pritom moja myseľ bola vedená múdrosťou, a nie bláznovstvom. 4Uskutočnil som veľké diela. Vystaval som si paláce, vysadil vinice. 5Urobil som si záhrady a sady a vysadil som ich stromami všakovakého ovocia. 6Vytvoril som si vodné nádrže, aby som nimi zavodňoval sady porastené stromovím. 7Nakúpil som si otrokov a slúžky a iní sa mi narodili v dome. Aj stád rožného dobytka a oviec som mal viac než všetci moji predchodcovia v Jeruzaleme. 8Nahromadil som si striebro i zlato, poklady kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov i speváčky a všetky ľudské rozkoše. Mal som truhlicu za truhlicou. 9Stal som sa takým veľkým, že som prevýšil všetkých svojich predchodcov v Jeruzaleme, ale aj múdrosť mi zostala. 10Neodoprel som svojim očiam nič, čo si len žiadali, a svojmu srdcu som dovolil každú radosť. Naozaj, mal som radosť zo všetkej svojej práce, a to mi bola odmena za všetky námahy. 11Potom som sa zamyslel nad všetkými dielami svojich rúk a nad všetkou tou námahou, čo som do nich vložil. Ach! Aj toto všetko je márnosť a prázdny zhon. Niet z toho úžitku pod slnkom! 12Všímal som si ďalej múdrosť, hlúposť a bláznovstvo. Aký človek to bude, čo po kráľovi nastúpi? Bude robiť to, čo robili pred ním. 13Vidím jasne, že múdrosť natoľko vyniká nad hlúposťou, ako svetlo nad tmou: 14múdry nosí oči v hlave a hlúpy chodí vo tme. Aj to som videl, že oboch zastihne ten istý osud. 15Nuž povedal som si v srdci: "Osud hlúpeho stihne aj mňa. Čo som mal z toho, že som bol múdry?" A musel som uznať, že aj to je len márnosť. 16Lebo ani po múdrom, ani po hlúpom nezostáva trvalá spomienka. Už v nastávajúcich dňoch budú zabudnutí obaja. Žiaľ, múdry zomiera takisto ako hlúpy! 17Zanevrel som teda na život, lebo sa mi nepáči, čo sa deje na zemi, a všetko je márnosť a prázdny zhon! 18Zanevrel som aj na všetky svoje diela, ktoré som porobil tu na zemi, lebo ich musím zanechať svojmu nástupcovi. 19Ktovie, či bude múdry alebo hlúpy? A on bude rozhodovať o všetkých mojich dielach, ktoré ma stáli toľko úmornej práce a múdrosti za môjho života. Aj to je márnosť! 20Preto som v srdci začal želieť nad všetkou tou námahou, ktorú som vynaložil na zemi. 21Taký človek, čo pracoval múdro, skúsene a úspešne, musí odovzdať svoj majetok inému, čo na tom nepracoval. Aj to je márnosť a veľká chyba! 22Čo má teda človek zo všetkej svojej namáhavej práce, ktorú vykonával za svojho života? 23Celý jeho život bol plný námahy a starostí, takže si myseľ ani v noci nemohla odpočinúť. Aj to je márnosť. 24Niet pre človeka iného šťastia, ako jesť a piť a zabaviť sa na odplatu za svoje práce. Aj to je, vidím, dar Božej ruky. 25Inak, kto by mohol jesť a požívať bez neho? 26Múdrosť, vedu i radosť dá Boh tomu, kto sa mu páči, a hriešnikovi dá za úlohu znášať a hromadiť pre toho, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a prázdny zhon.