2. kapitola
Jozueho vyzvedači v Jerichu
1Jozue, Nunov syn, poslal tajne zo Šittimu dvoch mužov vyzvedačov so slovami: "Choďte, obzrite si krajinu a Jericho." Oni odišli a vošli do domu neviestky menom Rachab a tam sa uložili. 2Kráľovi Jericha ľudia oznámili: "Pozri, tejto noci prišli sem chlapi z Izraelcov preskúmať krajinu." 3Vtedy kráľ Jericha poslal Rachab rozkaz: "Vydaj chlapov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu, lebo prišli nato, aby preskúmali celú krajinu." 4Ale tá žena pojala oboch mužov a skryla ich, potom povedala: "Vskutku, prišli ku mne takí chlapi, ale ja som nevedela, odkiaľ sú. 5Keď sa na zmrku brána mala zatvoriť, tí chlapi odišli, ale neviem, kam tí chlapi išli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte." 6Ona ich však vyviedla na plochú strechu a ukryla ich pod ľan, ktorý mala poukladaný na streche. 7Mužovia ich prenasledovali smerom k Jordánu, až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, mestskú bránu zatvorili.Dohoda medzi Rachab a vyzvedačmi
8Prv, než tí mužovia zaspali, Rachab vyšla k nim na strechu. 9Povedala im: "Viem, že váš Boh vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a že všetci obyvatelia zeme trasú sa hrôzou pred vami. 10Lebo sme počuli, že Jahve vysušil vody Trstinového mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sichonovi a Ogovi, ktorých ste zničili. 11Keď sme to počuli, klesli sme na duchu a nikto nemal odvahu pred vami, lebo Jahve, váš Boh, je Bohom hore na nebi i dolu na zemi. 12Teraz mi prisahajte na Jahveho, že ako som ja preukázala láskavosť vám, aj vy preukážete láskavosť rodine môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, 13že necháte nažive môjho otca a moju matku, mojich bratov i moje sestry a všetkých, čo im patria, a zachránite nás pred smrťou." 14Nato jej mužovia povedali: "Svojím životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Jahve dá túto krajinu, zachováme sa k tebe láskavo a verne." 15Potom ich spustila oknom po povraze, lebo jej dom sa opieral o mestský múr, bývala totiž v múre. 16Povedala im: "Choďte na vrchy, aby na vás prenasledovatelia nenarazili, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa vaši prenasledovatelia nevrátia. Potom choďte svojou cestou." 17Mužovia jej povedali: "Nebudeme zaviazaní prísahou, ktorou si nás zaviazala, ak neurobíš toto: 18keď prídeme do krajiny, priviaž tento povraz z červených nití na oblok, cez ktorý si nás spustila, a vezmi k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov a celú svoju rodinu. 19Ale kto vykročí z dvier tvojho domu von, toho krv nech padne na jeho hlavu a my budeme bez viny; ale krv tých, čo zostanú s tebou v dome, padne na našu hlavu, ak sa ich niekto dotkne. 20Ale ak ty zradíš našu záležitosť, nebudeme zaviazaní prísahou, ktorou si nás zaviazala." 21Ona odpovedala: "Nech je tak, ako ste povedali!" Potom ich prepustila a oni odišli. Vtedy priviazala červený povraz na oblok.Návrat vyzvedačov
22Tak odišli a vyšli na vrchy. Zostali tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, ale ich nenašli. 23Vtedy obaja mužovia zišli z vrchov, prekročili Jordán a prišli k Jozuemu, Nunovmu synovi, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 24A povedali Jozuemu: "Jahve nám dal do rúk celú túto krajinu a všetci obyvatelia krajiny majú pred nami veľký strach."