2. kapitola
Poplach v Deň Jahveho
1Trúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu! Nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza Deň Jahveho, veru je blízko! 2Deň tmy a mrákav, deň oblačný a temný. Ako sa úsvit rozprestiera nad horami, tiahne mocné, nespočetné vojsko, akého nebolo od vekov, ani po ňom nikdy nebude za budúcich čias, z pokolenia na pokolenie.Nával kobyliek
3Jeho predný voj je zožierajúci oheň, jeho zadný voj hltajúci plameň. Sťa rajská záhrada krajina pred ním a za ním holá púšť. Pred ním záchrany niet. 4Na pohľad vyzerajú ako kone, letia ako tátoše. 5S rachotom vojnových vozov poskakujú po končiaroch vrchov ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera strnisko; ako mocné vojsko zoradené v boj. 6Pred nimi sa národy trasú a blednú všetky tváre. 7Skáču ako junáci, lezú na hradby ako bojovníci. Každý ide rovno dopredu, neodchýli sa od svojej cesty. 8Nik nevráža do svojho druha, každý ide svojím smerom. Prenikajú cez rieky, rady neporušia. 9Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji.Videnie Jahveho dňa
10Pred nimi sa trasie zem, nebesia sa chvejú. Temnejú slnko i mesiac, hviezdy strácajú svoj jas. 11Jahveho hlas hrmí na čele jeho vojska, lebo jeho vojsko je veľmi veľké, lebo mocný je vykonávateľ jeho rozkazov, lebo veľký je Jahveho deň a veľmi hrozný. Kto ho vydrží?Výzva na pokánie
12"A ešte aj teraz – znie Jahveho výrok – vráťte sa ku mne celým svojím srdcom, postite sa, plačte a bite sa v prsia!" 13Srdcia si roztrhnite, a nie šaty, a vráťte sa k Jahvemu, svojmu Bohu, lebo on je milostivý a milosrdný, zhovievavý a dobrotivý a veľmi nerád trestá. 14Ktovie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže znovu budú obety pokrmov i nápojov pre Jahveho, vášho Boha? 15Trúbte na roh na Sione! Nariaďte svätý pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích z manželskej izby a mladucha zo svojej spálne! 17Nech kňazi, Jahveho sluhovia, plačú medzi predsieňou a oltárom! Nech prosia: "Jahve, ušetri svoj ľud! Nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo by sa malo vravieť medzi národmi: Kde je ich Boh?" 18Jahve sa rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom.Koniec trestu a oslobodenie
19Jahve odpovedal, hovoril svojmu ľudu: "Pozrite, posielam vám obilie, nové víno a čerstvý olej. Budete mať dosýta. Nikdy vás už nevydám na posmech národom. 20Severného nepriateľa od vás vzdialim, zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru. Vystupovať bude z neho smrad, vystupovať bude z neho zápach. Lebo narobil veľa zla.Videnie hojnosti
21Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Jahve vykonal veľké veci. 22Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa rozzelenali, lebo stromy prinášajú ovocie, figovník a vinič vydal svoju úrodu. 23Tešte sa, synovia Siona! Radujte sa z Jahveho, svojho Boha, lebo vám dá jesenný dážď v pravej miere; vyleje na vás dážď jesenný i jarný ako prv. 24Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom a čerstvým olejom. 25"Tak vám vynahradím roky, ktoré vyžrali kobylky a chrústy, koníky a húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám." 26Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Jahveho, svojho Boha, ktorý s vami nakladal podivuhodne. (Môj ľud nebude navždy zahanbený.) 27"Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Jahve, váš Boh, a iného niet. Môj ľud nebude navždy zahanbený."