2. kapitola
Poplach v Deň Jahveho
1 Trúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu! Nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza Deň Jahveho, veru je blízko! 2 Deň tmy a mrákav, deň oblačný a temný. Ako sa úsvit rozprestiera nad horami, tiahne mocné, nespočetné vojsko, akého nebolo od vekov, ani po ňom nikdy nebude za budúcich čias, z pokolenia na pokolenie. Nával kobyliek
3 Jeho predný voj je zožierajúci oheň, jeho zadný voj hltajúci plameň. Sťa rajská záhrada krajina pred ním a za ním holá púšť. Pred ním záchrany niet. 4 Na pohľad vyzerajú ako kone, letia ako tátoše. 5 S rachotom vojnových vozov poskakujú po končiaroch vrchov ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera strnisko; ako mocné vojsko zoradené v boj. 6 Pred nimi sa národy trasú a blednú všetky tváre. 7 Skáču ako junáci, lezú na hradby ako bojovníci. Každý ide rovno dopredu, neodchýli sa od svojej cesty. 8 Nik nevráža do svojho druha, každý ide svojím smerom. Prenikajú cez rieky, rady neporušia. 9 Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji. Videnie Jahveho dňa
10 Pred nimi sa trasie zem, nebesia sa chvejú. Temnejú slnko i mesiac, hviezdy strácajú svoj jas. 11 Jahveho hlas hrmí na čele jeho vojska, lebo jeho vojsko je veľmi veľké, lebo mocný je vykonávateľ jeho rozkazov, lebo veľký je Jahveho deň a veľmi hrozný. Kto ho vydrží? Výzva na pokánie
12 "A ešte aj teraz – znie Jahveho výrok – vráťte sa ku mne celým svojím srdcom, postite sa, plačte a bite sa v prsia!" 13 Srdcia si roztrhnite, a nie šaty, a vráťte sa k Jahvemu, svojmu Bohu, lebo on je milostivý a milosrdný, zhovievavý a dobrotivý a veľmi nerád trestá. 14 Ktovie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže znovu budú obety pokrmov i nápojov pre Jahveho, vášho Boha? 15 Trúbte na roh na Sione! Nariaďte svätý pôst! Zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích z manželskej izby a mladucha zo svojej spálne! 17 Nech kňazi, Jahveho sluhovia, plačú medzi predsieňou a oltárom! Nech prosia: "Jahve, ušetri svoj ľud! Nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo by sa malo vravieť medzi národmi: Kde je ich Boh?" 18 Jahve sa rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom. Koniec trestu a oslobodenie
19 Jahve odpovedal, hovoril svojmu ľudu: "Pozrite, posielam vám obilie, nové víno a čerstvý olej. Budete mať dosýta. Nikdy vás už nevydám na posmech národom. 20 Severného nepriateľa od vás vzdialim, zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru. Vystupovať bude z neho smrad, vystupovať bude z neho zápach. Lebo narobil veľa zla. Videnie hojnosti
21 Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Jahve vykonal veľké veci. 22 Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa rozzelenali, lebo stromy prinášajú ovocie, figovník a vinič vydal svoju úrodu. 23 Tešte sa, synovia Siona! Radujte sa z Jahveho, svojho Boha, lebo vám dá jesenný dážď v pravej miere; vyleje na vás dážď jesenný i jarný ako prv. 24 Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom a čerstvým olejom. 25 "Tak vám vynahradím roky, ktoré vyžrali kobylky a chrústy, koníky a húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám." 26 Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Jahveho, svojho Boha, ktorý s vami nakladal podivuhodne. (Môj ľud nebude navždy zahanbený.) 27 "Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Jahve, váš Boh, a iného niet. Môj ľud nebude navždy zahanbený."