Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

2. kapitola

1 Istého dňa, keď Boží synovia zasa predstúpili pred Jahveho, aj Satan prišiel s nimi. 2 Vtedy Jahve povedal Satanovi: "Odkiaľ prichádzaš?" – 3 "Z obchôdzky krížom-krážom po zemi," odpovedal. Jahve nato Satanovi: "Všimol si si môjho sluhu Jóba? Niet mu podobného na zemi: človek bezúhonný a statočný, ktorý si ctí Boha a chráni sa zlého! Vydržal vo svojej bezúhonnosti a naozaj nadarmo si ma nabádal proti nemu, aby bol zničený!" 4 A Satan odpovedal: "Kožu za kožu! Všetko, čo človek len má, dá za svoj život. 5 Ale vztiahni len ruku, keď sa dotkneš jeho kostí a jeho tela, do tváre ti bude zlorečiť!" – 6 "Dobre," povedal Jahve Satanovi, "je v tvojej moci, ale jeho život predsa ušetri!" 7 A Satan odišiel spred Jahveho. A ranil Jóba zlými vredmi od päty po temeno hlavy. 8 Jób vzal črep, aby sa mohol oškrabovať a utiahol sa na hŕbu popola. 9 Vtedy mu povedala jeho žena: "Ešte vždy zotrvávaš vo svojej čnosti? Prekľaj Boha a zhyň!" 10 Jób jej odpovedal: "Táraš ako hlupaňa! Ak prijímame šťastie ako dar od Boha, prečo neprijať takisto nešťastie!" Vo všetkom tomto nešťastí Jób nezhrešil svojimi slovami. 11 Správy o všetkom tomto nešťastí, ktoré zastihlo Jóba, došli k jeho trom priateľom. Vydali sa na cestu, každý zo svojej krajiny, Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Keď boli spolu, rozhodli sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho. 12 Už zďaleka upreli naň oči, ale nepoznali ho. Vtedy vypukli v usedavý plač. Každý si roztrhol odev a hádzal si prach na hlavu. 13 Potom si posadali na zem vedľa neho a zostali tak sedem dní a sedem nocí. Nikto ho slovom neoslovil, lebo boli zarazení pohľadom na takú veľkú bolesť.