Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

20. kapitola

Prázdny hrob

1 Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.
2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k tomu inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: "Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili." 3 Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ale ten druhý učeník, rýchlejší ako Peter, predbehol ho a prišiel prvý k hrobu. 5 Nahol sa a videl tam položené plachty, dnu však nevkročil. 6 Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty, 7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. 9 Ešte totiž nechápal Písmo, podľa ktorého Ježiš mal vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov.

Zjavenie sa Márii Magdaléne

11 Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu
12 a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. 13 Oni sa jej opýtali: "Žena, prečo plačeš?" Vravela im: "Lebo odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili." 14 Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša, no nevedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš sa jej opýtal: "Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: "Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kam si ho položil, a ja si ho vezmem." 16 Ježiš ju oslovil: "Mária!" Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: "Rabbuni", čo znamená Učiteľ. 17 Ježiš jej povedal: "Nechaj ma! Ešte som nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a k vášmu Bohu." 18 Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: "Videla som Pána" a že jej toto povedal.

Zjavenie sa učeníkom

19 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi (zhromaždení) za zamknutými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!"
20 Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, že videli Pána. 21 Ježiš im znovu povedal: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." 22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: "Prijmite Svätého Ducha. 23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." 24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." 26 O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zamknuté, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!" 27 Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem svoj prst a pozri na moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" 28 Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!" 29 Ježiš mu povedal: "Uveril si, pretože si ma videl. Blažení tí, čo nevideli a uverili." 30 Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 Ale tieto sú zapísané, aby ste uverili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, aby ste vierou mali život v jeho mene.