2. kapitola
Najstaršie Jeremiášove výpovede: odpadlíctvo Izraela
1 Jahve prehovoril ku mne týmito slovami: 2 "Choď, krič, aby toto počul Jeruzalem: Toto sú Jahveho slová: Pamätám sa na zápale tvojich mladých rokov, na lásku dní tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na púšti, krajinou neobsiatou. 3 Vtedy bol Izrael svätým dedičstvom Jahveho, prvotinou jeho úrody; nikto nezostal bez trestu, kto ho zožieral, nešťastie zasiahlo všetkých." To je Jahveho výrok. 4 Počujte Jahveho slovo, Jakubovi potomkovia a všetky rodiny Izraelovho domu! 5 Toto sú Jahveho slová: Akú chybu našli na mne vaši otcovia, že sa odo mňa vzdialili, že išli za ničotnými modlami a sami sa stali ničím? 6 Nepýtali sa: "Kde je Jahve, ktorý nás vyviedol z Egyptskej krajiny a vodil nás púšťou, zemou pustou, pieskových závejov, zemou vyschnutou a zlovestnou, zemou, po ktorej nik nechodí a kde človek nebýva?" 7 Voviedol som vás do zeme sadov, aby ste sa živili jej plodmi a jej výnosom, ale keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem, moje dedičstvo ste zohavili modloslužbou. 8 Kňazi sa už nepýtali: "Kde je Jahve?" Znalci zákona zabudli na mňa, pastieri sa vzbúrili proti mne. Proroci prorokovali menom Baala, nasledovali bôžikov, ktorí pomôcť nemôžu. 9 Preto sa budem s vami ďalej súdiť. To je Jahveho výrok. A budem sa súdiť aj s vašimi detnými deťmi. 10 Preplavte sa na Cyprus a ostrovy a pozrite sa, pošlite posolstvo do kočovníckeho Kedaru a dôkladne uvážte, všimnite si, či sa tam stalo čosi takéto: 11 Či niektorý národ zmenil si bohov? A to ani nie sú bohovia! Ale môj ľud zamenil si Toho, ktorý je jeho Sláva, za boha celkom bezvládneho. 12 Zadivte sa nad tým nebesá, zhrozte sa, žasnite priveľmi! To je Jahveho výrok. 13 Veď môj ľud sa dopustil dvoch hriechov: opustili ma, mňa, Prameň živej vody, a vykopali si cisterny, cisterny popukané, ktoré nemôžu udržať vodu. 14 Či je Izrael nejaký otrok? Sluha od narodenia? Prečo je teda korisťou každého? 15 Asýrske levy revú a vrčia naň. Jeho zem obrátili na púšť, mestá mu vypálili a nechali spustnúť. 16 Ba aj Egypťania z Memfisu a Tafnesu rozrážajú ti hlavu. 17 Či si si to nezapríčinil sám, keď si odpadol od Jahveho, svojho Boha, keď ťa vodil cestou života? 18 A teraz, načo máš ísť do Egypta? Napiť sa vody z Nílu? Načo máš ísť do Asýrie? Napiť sa vody z Eufratu? 19 Tvoja vlastná zloba ťa potresce, odsúdi ťa tvoja nevernosť. Pozri a cháp, aké je zlé a trpké, že si opustil Jahveho, svojho Boha, a že si ma už neuctievaš! Výrok Pána Jahveho Cebaot. 20 Hej, od pradávna lámeš svoje jarmo, trháš putá a kričíš: "Nebudem ti otročiť!" Ba na každom vyvýšenom kopci, pod každým zeleným stromom sa rozvaľuješ ako nejaká smilnica. 21 Ja som ťa zasadil ako vybranú červenú révu, samý šľachtený štep, ale ty si sa mi zmenila na vinič planý a divý! 22 Aj keby si sa oprala v lúhu a nešetrila množstvom popola, škvrna tvojho hriechu ti stále zostane a ja ju vidím. To je výrok Pána Jahveho. 23 Ako sa odvážiš povedať: "Nie som poškvrnená, za Baalmi som nebehala?" Pozri, ako si si počínala v doline, spomeň si, čo si porobila! Bola si ako bláznivá ťava, keď sa dá strečkovať sem a tam. 24 Alebo divá oslica, zvyknutá na púšť, vetriaca vzduch, keď ju pochytí ruja. Kto ju skrotí, keď sa behá? Ktokoľvek ju hľadá, nech sa nemorí, nájde ju na mieste párenia. 25 Nemusí si nohy do bosa zodrať a hrdlo vysušiť smädom. Ale ty vravíš: "Nie, všetko je márne! Ja milujem cudzích bohov a pôjdem za nimi!" 26 Ako sa zahanbí zlodej, keď ho prichytia, tak sa zahanbí dom Izraela: ľud, jeho králi, jeho kniežatá, jeho kňazi a jeho proroci. 27 Kusu dreva hovoria: "Ty si môj otec!" A skale: "Ty si ma zrodila!" Ale mne sa obrátili chrbtom, tvár si odo mňa odvrátili; a teraz, keď ich stihlo nešťastie, volajú: "Povstaň a zachráň nás!" 28 Kde sú bohovia, čo si si narobil? Nech povstanú oni a ukážu, či ťa môžu zachrániť v deň tvojho nešťastia. Lebo ty, Júda, máš toľko bohov, koľko máš miest! 29 Prečo sa teda sťažujete na mňa? Veď ste všetci odpadli odo mňa! To je Jahveho výrok. 30 Nadarmo som zrazil vašich synov, z výstrahy ste sa nepoučili. Váš vlastný meč pohltal vašich prorokov ako lev-ničiteľ. 31 Ľudia z tohto pokolenia! Pozorujte Jahveho slovo: Či som bol nehostinný voči Izraelu ako púšť alebo vyschnutá krajina? Prečo môj ľud hovorí: "Slobodu chceme, k tebe sa už nevrátime?" 32 Či môže panna zabudnúť na svoju ozdobu a nevesta na svoje stuhy? Môj ľud však zabudol na mňa, a to odo dní bez počtu. 33 Ako dobre upravuješ cestičky za svojimi láskami! Preto aj na zločiny si privykla na svojej životnej ceste. 34 Však aj na rukách ti ľpie krv nevinných chudákov, ktorých si nepristihla pri vlámaní, ale pri obetách pod terebintami. 35 Ale pri tom všetkom hovoríš: "Nevinná som, nech sa jeho hnev odvráti odo mňa!" Ale ja som tu, posúdim ťa, keďže hovoríš: "Nezhrešila som." 36 Prečo tak ľahko meníš svoju cestu? Aj v Egypte sa sklameš, ako si sa sklamala v Asýrii. 37 Aj odtiaľ budeš vychádzať s rukami nad hlavou, lebo Jahve zavrhol tých, na ktorých sa spoliehaš, s nimi nebudeš mať úspech!