Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Vojenská rada v Holofernovom tábore

1 Keď oznámili Holofernovi, hlavnému veliteľovi asýrskeho vojska, že Izraelci sa pripravujú na vojnu, a preto zatarasili prechody cez hory, opevnili všetky končiare vysokých vrchov a na rovinách vykopali jamy,
2 veľmi sa rozzúril. Zvolal všetky moabské kniežatá, ammonských náčelníkov a všetkých satrapov pobrežného územia. 3 Povedal im: "Povedzte mi, kanaánski mužovia, čo je to za ľud, ktorý býva na vrchoch? V ktorých mestách býva? Aké veľké je jeho vojsko? V čom spočíva ich sila a moc? Čo za kráľ je na ich čele; kto velí ich vojsku? 4 Prečo oni jediní z obyvateľov západu odopreli prísť mi v ústrety?" 5 Vtedy mu povedal Achior, vodca Ammoncov: "Pane, ak ma ráčiš vypočuť, poviem ti pravdu o tomto ľude, ktorý býva vo vrchoch tu nablízku, z úst tvojho sluhu nevyjde nijaká lož. 6 Tento ľud, to sú potomkovia Chaldejcov. 7 Predtým bývali v Mezopotámii, pretože nechceli nasledovať bohov svojich otcov, ktorí bývali v Chaldejsku. 8 Zanechali teda obyčaje svojich predkov a klaňali sa Bohu neba, ktorého spoznali. Keď ich Chaldejci vyhnali spred tváre svojich bohov, ušli do Mezopotámie, kde bývali dlhý čas. 9 Vtedy im ich Boh rozkázal, aby opustili svoj dom a odišli do krajiny Kanaán. Oni sa tam usadili, získali veľké bohatstvo zlata, striebra a množstvo dobytka. 10 Keďže po celej Kanaánskej krajine sa rozšíril hlad, zišli do Egypta a tam zostali, kým nachádzali dosť potravín. V Egypte sa veľmi rozmnožili, takže ich potomstvo sa nedalo spočítať, 11 ale egyptský kráľ sa postavil proti nim. Vykorisťoval ich ťažkými prácami pri robení tehál. Pokoril ich a urobil z nich otrokov. 12 Oni volali k svojmu Bohu, ktorý postihol egyptskú krajinu nevyliečiteľnými ranami. Keď ich Egypťania vyhnali od seba, 13 Boh vysušil pred nimi Červené more 14 a viedol ich na vrch Sinaj a do Kadeš-Barney. Keď vyhnali všetkých obyvateľov púšte, 15 usadili sa v zemi Amorejcov a svojou mocou zničili všetkých obyvateľov Chešbonu. Potom prešli cez Jordán, obsadili celú vrchovinu 16 a vyhnali pred sebou Kanaáncov, Perizejcov, Jebuzejcov, Sichemcov a všetkých Gergezejcov a potom tam bývali po dlhý čas. 17 Dokiaľ sa neprehrešili proti svojmu Bohu, mali blahobyt, lebo ich Boh nenávidí neprávosť. 18 Ale keď opustili cestu, ktorú im určil, utrpeli ťažké straty v mnohých vojnách a boli odvlečení do cudzej krajiny, Chrám ich Boha bol zrovnaný so zemou a ich mestá boli obsadené nepriateľmi. 19 Ale teraz, keď sa navrátili k svojmu Bohu, vrátili sa z rozličných krajín, kam boli rozptýlení, znova zaujali Jeruzalem, kde je ich Chrám, a usadili sa vo vrchoch, ktoré boli opustené. 20 Teraz teda, vznešený pane, pozrime sa, či tento ľud vykonal niečo zlé, či zhrešil proti svojmu Bohu. Ak zistíme, že sa previnili, vtedy poďme bojovať proti nim. 21 Ale ak sa tento ľud nedopustil neprávosti, nechaj ich tak, pán môj, aby ich azda ich Pán a Boh nechránil, potom by sme boli na posmech pred celým svetom." 22 Keď Achior dopovedal tieto slová, celý zástup, ktorý stál okolo stanu, začal šomrať. Holofernovi hodnostári a obyvatelia prímoria a Moabu žiadali, aby bol Achior rozsekaný na kusy. 23 "Čo sa máme báť Izraelcov? Je to ľud, ktorý nemá ani moc, ani silu pre tvrdší boj. 24 Teda vyrazme ihneď! Pán Holofernes, tvoje veľké vojsko ich zhltne na jediný raz."