16. kapitola
1 "Udrite na bubny, začnite spev môjmu Bohu! Spievajte Pánovi za sprievodu cimbalov! Zanôťte mu oslavné žalmy, zvelebujte ho a vzývajte jeho meno! 2 Lebo Pán je Boh, ktorý ničí vojny; on ma vytrhol z rúk mojich nepriateľov, utáboril sa uprostred svojho ľudu. 3 Prišiel Asýr zo severných vrchov, pritiahol s desaťtisícami svojho vojska. Ich množstvo zatarasilo údolia, ich kone pokryli návršia. 4 Vyhrážal sa, že mi vypáli krajinu, že mi mečom pobije mládencov, že mi po zemi pošliape dojčatá, že mi vezme deti za korisť a dievky do zajatia. 5 Ale všemohúci Pán im v tom zabránil rukou ženy. 6 Lebo ich hrdina nepadol pred mladíkmi, neporazili ho synovia titanov, ani vysočizní obri ho nepremohli, ale Judit, Merariho dcéra, odzbrojila ho krásou svojej tváre. 7 Odložila svoj vdovský šat, aby pozdvihla malomyseľných v Izraeli. Tvár si natrela voňavkou, 8 čelenkou si zaviazala vlasy, obliekla si ľanové šaty, aby ho zviedla. 9 Jej črievičky uchvátili mu oko, jej krása zajala mu dušu… a meč mu preťal hrdlo! 10 Peržania sa zhrozili nad jej odvahou, Médi sa zdesili nad jej smelosťou. 11 Vtedy môj upokorený ľud vydal bojový pokrik a nepriateľ sa prestrašil, moji utrápení vykríkli, nepriateľ sa zhrozil. Keď skríkli mocnejšie, nepriateľ sa dal na útek. 12 Synovia slabých žien ich prebodávali, zabíjali ich ako utekajúcich prebehlíkov. Zahynuli v boji môjho Pána. 13 Zaspievam Pánovi novú pieseň. Pane, ty si veľký, ty si slávny. Podivuhodný si svojou mocou, nepremožiteľný! 14 Nech ti slúži celé tvoje tvorstvo! Lebo si prehovoril a stalo sa, poslal si svojho ducha a boli vytvorení. Nikto nemôže odporovať tvojmu hlasu. 15 Vrchy i moria sa zatrasú v základoch, skaly sa topia ako vosk pred tebou, ale k tým, čo si uctievajú teba, budeš vždy milostivý. 16 Zaiste je pre teba maličkou každá obeta, ani najpríjemnejšie vône, ani všetok tuk sveta nestačí na celopal, ale ten, kto je bohabojný, je vždy veľký. 17 Beda národom, ktoré sa dvíhajú proti môjmu rodu! Všemohúci Pán ich potrestá v deň súdu. Pošle oheň a červy do ich tiel, budú plakať od bolesti na večné veky." 18 Keď prišli do Jeruzalema, všetci sa poklonili Bohu. A keď sa ľud očistil, obetovali svoje celopaly, dobrovoľné obety a dary. 19 Judit obetovala Bohu všetko Holofernovo zariadenie, ktoré jej ľud daroval, a záves, ktorý sama vzala z jeho postele, venovala ako votívnu obetu. 20 Ľud sa oddával oslavám pred Chrámom v Jeruzaleme tri mesiace a Judit zostala s nimi. Juditina staroba a smrť
21 Po tých dňoch sa každý vrátil domov. Judit odišla do Betulie a žila na svojom majetku. Za svojich čias bola slávnou po celej krajine. 22 Mnohí ju žiadali za manželku, ale odkedy jej muž Manasses zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu, nepoznala žiadneho muža. 23 Zakiaľ žila v dome svojho muža, jej chýr stále vzrastal. Dosiahla stopäť rokov. Svoju slúžku prepustila na slobodu. Zomrela v Betulii a pochovali ju do tej istej hrobky, v ktorej odpočíval jej muž Manasses. 24 Izraelov dom držal za ňou smútok sedem dní. Svoj majetok rozdelila ešte pred svojou smrťou príbuzným svojho muža Manassesa a vlastným príbuzným. 25 Nikto neznepokojoval Izraelcov za Juditinho života a ešte dlhý čas po jej smrti.