10. kapitola
Judit ide k Holofernovi
1 Keď Judit skončila svoje modlitby k Bohu Izraela, 2 vstala zo zeme, kde bola prestretá, zavolala svoju slúžku a zostúpila do domu, kde obyčajne bývala v sobotné a sviatočné dni. 3 Tam odložila vrecovinu, ktorú nosila, vyzliekla si vdovské rúcho, okúpala sa a natrela sa drahou voňavkou. Upravila si účes, vlasy previazala stuhou, obliekla si sviatočné šaty, ktoré nosievala za života svojho manžela Manassesa. 4 Obula si sandále, vyzdobila sa náramkami, prsteňmi, náušnicami a všetkými šperkami. Vyzdobila sa tak pekne, že musela očariť zrak každého muža, ktorý by ju zočil. 5 Potom dala svojej slúžke kožený mech s vínom a krčah oleja; naplnila kapsu praženým zrnom, vencami sušených fíg a čistými chlebmi. Všetko zabalila a dala to niesť slúžke. 6 Obe vyšli spolu k bráne Betulie a našli tam stáť Oziáša s Chabrisom a Chamrisom, staršími mesta. 7 Keď títo videli Judit, zovňajškom zmenenú a nezvykle oblečenú, boli ohromení jej krásou a povedali jej: 8 "Nech ti je milostivý Boh našich otcov! Nech on vyplní tvoje zámery na oslávenie Izraela a na vyvýšenie Jeruzalema!" 9 Judit sa poklonila Bohu a povedala im: "Rozkážte, aby mi otvorili bránu mesta, aby som mohla vyjsť von a uskutočniť všetko, čo ste povedali!" Oni rozkázali mládencom na stráži, aby jej otvorili, ako si žiadala. 10 Keď to urobili, Judit vyšla so svojou slúžkou a mužovia mesta ju sledovali zrakom, ako schádza z vrchu a prechádza dolinou, až kým ju nestratili z dohľadu. 11 Obe ženy kráčali rovno cez dolinu a naproti im vyšla asýrska hliadka. 12 Chytili Judit a vypočúvali ju: "Ku ktorým patríš? Odkiaľ prichádzaš? Kam ideš?" "Som dcéra Hebrejov," odpovedala, "ale utekám od nich, lebo oni vám čoskoro padnú za korisť. 13 Ja idem k Holofernovi, k veliteľovi vášho vojska, s hodnovernými správami. Ukážem mu cestu, ktorou sa môže zmocniť celého pohoria bez straty jediného chlapa, jediného života." 14 Keď chlapi počúvali jej slová, zadívali sa do jej tváre a boli očarení jej krásou. 15 "Život si si zachránila," povedali jej, "keď si sa ponáhľala k nášmu pánovi. Choď teda rovno do jeho stanu. Niektorí z nás ťa odprevadia a odovzdajú do jeho rúk. 16 Keď budeš pred ním, nič sa neboj, len mu povedz, čo si povedala nám, a bude s tebou láskavo zaobchádzať." 17 Oddelili sto chlapov spomedzi seba, aby ju a jej slúžku sprevádzali. 18 Keď sa správa o jej príchode rozšírila od stanu k stanu, zbiehali sa chlapi zo všetkých strán tábora a zhromaždili sa okolo nej, lebo stála pred Holofernovým stanom a čakala, kým ju uňho zahlásia. 19 Nevedeli sa dosť načudovať jej kráse a obdivovali aj všetkých Izraelcov. Hovorili si navzájom: "Ktože by mohol opovrhovať národom, ktorý má takéto ženy? Nebolo by dobré nechať z nich nažive jediného muža, lebo keby unikli, boli by schopní obalamutiť celý svet." 20 Holofernova telesná stráž a jeho sluhovia vyšli a uviedli Judit do stanu. 21 Holofernes odpočíval na lôžku pod ochrannou sieťou z purpuru, prepletaného zlatom, smaragdami a drahokamami. 22 Keď mu ju ohlásili, vyšiel do predsiene stanu a pred ním niesli strieborné lampy. 23 Keď sa Judit objavila pred ním a jeho dôstojníkmi, všetci boli ohromení krásou jej tváre. Ona sa pred ním poklonila, padnúc tvárou k zemi. Ale jeho sluhovia ju zodvihli.