2. kapitola
Večný pokoj
1Videnie Izaiáša, Amosovho syna, o Júdovi a o Jeruzaleme: 2Prídu časy, keď vrch, na ktorom stojí Jahveho chrám, bude vyvýšený nad ostatné vrchy, vypínať sa bude ponad všetky pohoria. Všetky národy sa budú hrnúť k nemu, 3prídu mnohé kmene a povedia: "Hor’ sa, vystúpme na Jahveho horu, do chrámu Jakubovho Boha, nech nás poučí, ako máme žiť, aby sme mohli kráčať po jeho cestách." Veď zo Siona pochádza pravé učenie a z Jeruzalema Jahveho slovo. 4On bude sudcom medzi ľuďmi, bude rozhodcom medzi početnými národmi. Oni polámu svoje meče a ukujú si z nich pluhy a svoje kopije premenia na kosy. Národ nezdvihne meč proti národu, nebudú sa už nacvičovať do vojny. 5Hor’ sa, Jakubov národ, kráčajme vo svetle Jahveho!Lesk Jahveho vznešenosti
6Veru, zavrhol si svoj ľud, Jakubov dom, lebo oddávna sa hemží veštcami ako Filištínci a plný je detí cudzincov. 7Krajina je plná striebra a zlata, niet konca jej pokladom, krajina je plná koní, niet konca jej vozom. 8Krajina je plná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo urobili svojimi prstami. 9Smrteľník sa sklonil, človek sa ponížil: nedvíhaj ho! 10Ujdi do skalísk, zary sa do prachu pred Jahveho hrôzou, pred leskom jeho vznešenosti, keď povstane, aby zatriasol zemou. 11Človek sklopí svoje pyšné oči, pokorená bude ľudská hrdosť; v ten deň bude vyvýšený iba sám Jahve. 12Lebo príde deň Jahveho Cebaot na všetkých pyšných a nadutých, na všetkých, čo sa povyšujú, aby boli zrazení dole: 13na všetky libanonské cédre, vysoké a vznešené, na všetky bašanské duby, 14na všetky vznešené hory, na všetky vysoké vrchy, 15na všetky strmé veže, na všetky opevnené múry, 16na všetky taršišské lode, na všetky vzácne predmety. 17Pýcha človeka bude ponížená, pokorená bude ľudská hrdosť. V ten deň bude vyvýšený iba sám Jahve 18a modly úplne vymiznú. 19Zájdu do skalných jaskýň, do výmoľov zeme pred Jahveho hrôzou, pred leskom jeho vznešenosti, keď povstane, aby zatriasol zemou. 20V ten deň zahodí človek krtom a netopierom svoje strieborné a zlaté modly, ktoré si narobil, aby sa im klaňal, 21a zalezie do trhlín skál a rozpuklín brál pred Jahveho hrôzou, pred leskom jeho vznešenosti, keď povstane, aby zatriasol zemou. 22Nespoliehajte sa teda na človeka, veď čo je hodný? Toľko, ako dych v jeho nozdrách.