2. kapitola
Večný pokoj
1 Videnie Izaiáša, Amosovho syna, o Júdovi a o Jeruzaleme: 2 Prídu časy, keď vrch, na ktorom stojí Jahveho chrám, bude vyvýšený nad ostatné vrchy, vypínať sa bude ponad všetky pohoria. Všetky národy sa budú hrnúť k nemu, 3 prídu mnohé kmene a povedia: "Hor’ sa, vystúpme na Jahveho horu, do chrámu Jakubovho Boha, nech nás poučí, ako máme žiť, aby sme mohli kráčať po jeho cestách." Veď zo Siona pochádza pravé učenie a z Jeruzalema Jahveho slovo. 4 On bude sudcom medzi ľuďmi, bude rozhodcom medzi početnými národmi. Oni polámu svoje meče a ukujú si z nich pluhy a svoje kopije premenia na kosy. Národ nezdvihne meč proti národu, nebudú sa už nacvičovať do vojny. 5 Hor’ sa, Jakubov národ, kráčajme vo svetle Jahveho! Lesk Jahveho vznešenosti
6 Veru, zavrhol si svoj ľud, Jakubov dom, lebo oddávna sa hemží veštcami ako Filištínci a plný je detí cudzincov. 7 Krajina je plná striebra a zlata, niet konca jej pokladom, krajina je plná koní, niet konca jej vozom. 8 Krajina je plná modiel, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo urobili svojimi prstami. 9 Smrteľník sa sklonil, človek sa ponížil: nedvíhaj ho! 10 Ujdi do skalísk, zary sa do prachu pred Jahveho hrôzou, pred leskom jeho vznešenosti, keď povstane, aby zatriasol zemou. 11 Človek sklopí svoje pyšné oči, pokorená bude ľudská hrdosť; v ten deň bude vyvýšený iba sám Jahve. 12 Lebo príde deň Jahveho Cebaot na všetkých pyšných a nadutých, na všetkých, čo sa povyšujú, aby boli zrazení dole: 13 na všetky libanonské cédre, vysoké a vznešené, na všetky bašanské duby, 14 na všetky vznešené hory, na všetky vysoké vrchy, 15 na všetky strmé veže, na všetky opevnené múry, 16 na všetky taršišské lode, na všetky vzácne predmety. 17 Pýcha človeka bude ponížená, pokorená bude ľudská hrdosť. V ten deň bude vyvýšený iba sám Jahve 18 a modly úplne vymiznú. 19 Zájdu do skalných jaskýň, do výmoľov zeme pred Jahveho hrôzou, pred leskom jeho vznešenosti, keď povstane, aby zatriasol zemou. 20 V ten deň zahodí človek krtom a netopierom svoje strieborné a zlaté modly, ktoré si narobil, aby sa im klaňal, 21 a zalezie do trhlín skál a rozpuklín brál pred Jahveho hrôzou, pred leskom jeho vznešenosti, keď povstane, aby zatriasol zemou. 22 Nespoliehajte sa teda na človeka, veď čo je hodný? Toľko, ako dych v jeho nozdrách.