2. kapitola
Povzbudenie
1Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo prístavu spásy. 2Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo vierohodné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli. 4Boh dosvedčoval ich svedectvo znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci, tiež udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.Vykúpil nás Kristus, nie anjeli
5Veď svet budúcnosti, o ktorom hovoríme, nepodriadil anjelom. 6Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: Čo je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že sa oňho staráš? 7Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, ovenčil si ho slávou a cťou 8a všetko si mu položil pod nohy. Tým, že mu všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podriadené, 9ale vidíme, že ten, ktorý bol nakrátko postavený len o niečo nižšie ako anjeli, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých ľudí. 10Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, keď chcel priviesť mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. 11Lebo posvätiteľ a posväcovaní majú všetci ten istý pôvod. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, 12keď hovorí: Tvoje meno zvestujem a budem ťa oslavovať v zhromaždení. 13A ďalej: Ja budem v neho dúfať. A zasa: Pozrite, ja i deti, ktoré mi Boh dal. 14A pretože deti majú účasť na tom istom tele a na tej istej krvi, aj on podobne mal účasť s nimi, aby smrťou zlomil moc toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 17Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.