2. kapitola
Povzbudenie
1 Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo prístavu spásy. 2 Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo vierohodné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3 ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli. 4 Boh dosvedčoval ich svedectvo znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci, tiež udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle. Vykúpil nás Kristus, nie anjeli
5 Veď svet budúcnosti, o ktorom hovoríme, nepodriadil anjelom. 6 Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: Čo je človek, že naňho pamätáš, alebo syn človeka, že sa oňho staráš? 7 Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, ovenčil si ho slávou a cťou 8 a všetko si mu položil pod nohy. Tým, že mu všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podriadené, 9 ale vidíme, že ten, ktorý bol nakrátko postavený len o niečo nižšie ako anjeli, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých ľudí. 10 Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, keď chcel priviesť mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. 11 Lebo posvätiteľ a posväcovaní majú všetci ten istý pôvod. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, 12 keď hovorí: Tvoje meno zvestujem a budem ťa oslavovať v zhromaždení. 13 A ďalej: Ja budem v neho dúfať. A zasa: Pozrite, ja i deti, ktoré mi Boh dal. 14 A pretože deti majú účasť na tom istom tele a na tej istej krvi, aj on podobne mal účasť s nimi, aby smrťou zlomil moc toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15 a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16 Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 17 Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18 A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.