2. kapitola

1 Tak boli dokončené nebo i zem a všetky ich zástupy. 2 V siedmy deň Boh dokončil dielo, ktoré vykonal, a v siedmy deň si odpočinul po všetkom diele, ktoré vykonal. 3 Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul po všetkom diele stvorenia. 4 Také boli dejiny neba a zeme pri stvorení.

Skúška slobody. Raj

V čase, keď Jahve Boh urobil zem a nebo,
5 nebolo na zemi ešte nijaké poľné krovie a nerástla ešte nijaká poľná tráva, lebo Jahve Boh ešte nedal pršať na zem a nebolo tam človeka, ktorý by obrábal pôdu. 6 Predsa však zo zeme vychádzal prúd vody a zavlažoval celý povrch zeme. 7 Vtedy Jahve Boh utvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života a človek sa stal živou bytosťou. 8 Jahve Boh vysadil záhradu na východe v Edene a umiestnil tam človeka, ktorého utvoril. 9 Jahve Boh dal vyrásť z pôdy zeme všetkým druhom stromov lákavých na pohľad a dobrých na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala a tvorila štyri ramená. 11 Meno prvého je Pišon: obteká celú krajinu Chavila, kde sa nachádza zlato; 12 zlato tejto krajiny je čisté a je tam aj bdélium a kameň karneol. 13 Meno druhej rieky je Gichon: tá tečie okolo celej krajiny Kuš. 14 Tretia rieka sa nazýva Tigris: tečie východne od Asýrie. Štvrtá rieka je Eufrat. 15 Jahve Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a opatroval. 16 A Jahve Boh dal človekovi tento príkaz: "Smieš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale zo stromu poznania dobra a zla nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, prepadneš smrti." 18 Jahve Boh povedal: "Nie je dobre, aby bol človek sám. Urobím mu pomoc, jemu primeranú." 19 Jahve Boh utvoril zo zeme všetky divé zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich nazve, lebo každé malo mať meno, ktoré mu dá človek. 20 Človek dal mená všetkému dobytku, nebeskému vtáctvu a všetkej divej zveri, ale pomoc pre človeka, ktorá by bola jemu primeraná, nenašiel. 21 Vtedy Jahve Boh dopustil na človeka hlboký spánok a on zaspal. Vzal mu jedno z jeho rebier a jeho miesto vyplnil mäsom. 22 Potom z rebra, ktoré vzal z človeka, Jahve Boh utvoril ženu a priviedol ju k človekovi. 23 Vtedy človek zvolal: "To už hej! To je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať ‚žena‘, lebo bola vzatá z muža!" 24 Preto muž opúšťa svojho otca a svoju matku a priľne k svojej žene a stávajú sa jedným telom. 25 Obaja, muž i jeho žena, boli nahí, ale jeden pred druhým sa nehanbili.