Dve percentá (2 %)

2. kapitola

Jeruzalemské zhromaždenie

1 Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa.
2 Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi, ale osobitne dôležitým osobám, z obavy, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 Ale ani Títa, ktorý bol so mnou a bol Grék, neprinútili dať sa obrezať. 4 Ale pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Ježišovi Kristovi, aby nás zotročili, 5 týmto ľuďom sme len na chvíľu z úcty ustúpili, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 Ani nebolo prekážky od tých, ktorí niečo znamenali – aké postavenie mali, nie je dôležité; Boh nenadŕža osobám – k môjmu evanjeliu tí, čo niečo znamenali, nič ďalšie nepridali. 7 Ale, naopak, uznali, že mne bolo zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných. 8 Veď Boh, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi. 9 Keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, považovaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. 10 Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

Peter a Pavol v Antiochii

11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil výčitku.
12 Kým neprišli niektorí ľudia od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď títo ľudia prišli, odťahoval sa a držal si odstup, lebo sa bál tých z obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. 14 Keď som videl, že nepostupujú priamo podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: "Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?"

Pavlovo evanjelium

15 My sme rodom Židia, a nie hriešni pohania,
16 a vieme, že človek nie je ospravodlivený skutkami podľa Zákona, ale len vierou v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravodlivení vierou v Krista, a nie skutkami podľa Zákona, lebo skutkami podľa Zákona nijaký človek nebude ospravodlivený. 17 Ak sme my, čo hľadáme ospravodlivenie v Kristovi, hriešnici ako ostatní, je vari Kristus v službe hriechu? Vonkoncom nie! 18 Lebo ak znovu staviam to, čo som zboril, sám dokazujem, že som priestupca. 19 Veď ja som skrze Zákon zomrel Zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som ukrižovaný. 20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vierou v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. 21 Nerobím Božiu milosť neužitočnou. Lebo ak spravodlivosť je zo Zákona, potom Kristus zomrel nadarmo.