3. kapitola
1 Povedal mi: "Syn človeka, jedz, čo je pred tebou, zjedz tento zvitok; potom choď hovoriť domu Izraela!" 2 Otvoril som ústa a on mi dal zjesť ten zvitok. 3 Potom mi povedal: "Syn človeka, prehltni tento zvitok, ktorý ti dávam, nasýť sa ním!" Zjedol som ho a chutil mi v ústach sladko ako med. 4 Potom mi povedal: "Syn človeka, choď k domu Izraela a povedz im moje slová. 5 Neposielam ťa k ľudu nezrozumiteľnej a ťažkej reči, ale k domu Izraela. 6 Nie, neposielam ťa k veľkým národom, ktorých reč je taká nezrozumiteľná a ťažká, že nechápeš, čo hovoria. Keby som ťa poslal k nim, počúvali by ťa. 7 Ale dom Izraela ťa nebude chcieť počúvať, lebo nechce počúvať mňa, je tvrdohlavý a kamenného srdca. 8 Ale ja urobím tvoju tvár takou tvrdou ako ich tvár a tvoje čelo tvrdým ako ich čelo. 9 Čelo ti urobím tvrdým ako diamant, tvrdším než kremeň. Neboj sa, nebuď prestrašený pred nimi, veď oni sú odbojné pokolenie." 10 Potom mi povedal: "Syn človeka, pozorne počúvaj všetky moje slová, ktoré ti poviem a vezmi si ich k srdcu, 11 choď ku svojim krajanom v exile a hovor im. Či ťa budú počúvať, či ťa nebudú chcieť počuť, povedz im: Toto hovorí Pán Jahve." 12 Duch ma pozdvihol a za sebou som počul veľký hukot, keď sa zdvihla Jahveho sláva zo svojho miesta. 13 Počul som hukot krídel živých bytostí, ako narážali na seba, a hukot kolies vedľa nich a hukot veľkého otriasania. 14 Duch ma pozdvihol a niesol ma; a ja som išiel zarazený, duchom rozochvený a Jahveho ruka spočívala pevne na mne. 15 Tak som došiel k vyhnancom do Tell Abibu, usadeným pri rieke Kebar. Sedem dní som zostal medzi nimi celkom omráčený. Prorok ako strážca
16 Na konci siedmich dní som počul Jahveho slovo: 17 "Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu pre dom Izraela, dostaneš posolstvo z mojich úst a zanesieš im moje napomenutie. 18 Keď poviem zlému človekovi: "Musíš zomrieť!" a ty ho nenapomenieš a nepovieš mu, aby zanechal svoje hriešne správanie a tak si zachránil život, ten hriešnik zomrie pre svoju vinu, ale od teba budem požadovať zodpovednosť za jeho krv. 19 No ak ty si varoval zlého človeka, ale on sa neobrátil od svojho zlého a hriešneho chovania, on zomrie pre svoj hriech, ale ty si si zachránil dušu. 20 Ak sa spravodlivý človek odvráti od svojej spravodlivosti a spácha hriech, keď ho postavím pred pokušenie, zomrie; pretože si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech a jeho dobré skutky, ktoré konal, sa nebudú počítať, ale od teba budem požadovať zodpovednosť za jeho krv. 21 Ale ak ty si varoval tohto spravodlivého človeka, aby nepáchal hriech, a on nezhrešil, bude žiť, lebo prijal napomenutie, a ty si si zachránil dušu." Ezechiel onemie
22 Jahveho ruka tam spočinula na mne a on mi povedal: "Vstaň, vyjdi na rovinu, tam ti budem hovoriť." 23 Vstal som a vyšiel som na rovinu a tam bola Jahveho Sláva, ako Sláva, ktorú som videl pri rieke Kebar, a ja som sa hodil tvárou k zemi. 24 Vtedy duch vošiel do mňa, postavil ma na nohy a oslovil ma, povedal mi: "Choď, zatvor sa vo svojom dome. 25 Pozri, syn človeka, hodia na teba povrazy a poviažu ťa, že nebudeš môcť vyjsť medzi ľud. 26 A ja ti jazyk prilepím na podnebie, že budeš nemý, nebudeš ich kárateľom, lebo oni sú odbojné pokolenie. 27 Ale keď ti mám niečo povedať, vrátim ti reč a ty im povieš: Takto hovorí Pán Jahve; kto počúvne, počúvne, kto nechce, nech nepočúva; veď je to odbojné pokolenie.