2. kapitola
Kráľ sa pýta veštcov
1V druhom roku Nabuchodonozorovho kraľovania Nabuchodonozor mával sny a tak býval nimi znepokojený, že nemohol spávať. 2Vtedy rozkázal zvolať mágov, astrológov, zaklínačov a chaldejských mudrcov, aby mu povedali, aké boli jeho sny. 3Kráľ im povedal: "Mal som sen a som veľmi znepokojený, chcem poznať jeho zmysel." 4Chaldejskí mudrci odpovedali kráľovi po aramejsky: "Ó, kráľ! Ži nám naveky! Ráč nám porozprávať svoj sen a my ti povieme, čo znamená." 5Kráľ vo svojej odpovedi povedal chaldejským mudrcom: "Toto je moje rozhodnutie: Ak mi nerozpoviete sen i jeho vysvetlenie, dám vás rozsekať na kusy a vaše domy obrátiť na kopu zrúcanín. 6Ale ak mi rozpoviete môj sen i jeho význam, dám vám bohaté odmeny a vysoké hodnosti. Odhaľte mi teda sen a jeho význam!" 7Odpovedali mu po druhýkrát: "Nech nám kráľ ráči rozpovedať svoj sen a my mu ho vysvetlíme." 8Ale kráľ nato: "Mne je zrejmé, že chcete získať čas vidiac, že som vyhlásil svoj úmysel. 9Ak mi teda nerozpoviete môj sen, ten istý výnos platí pre vás. Vy ste sa rozhodli narozprávať mi kopu ohavných lží v nádeji, že časom sa veci zmenia. Rozpovedzte mi teda môj sen a ja budem vedieť, že mi môžete dať aj jeho výklad." 10Chaldejskí mudrci odpovedali kráľovi: "Niet človeka na celom svete, ktorý by vedel odhaliť túto vec kráľovi. A preto niet kráľa, hocijako mocného a veľkého, aby takéto otázky kládol mágom, astrológom alebo chaldejským mudrcom. 11Otázka, ktorú kráľ kladie, je ťažká a nikto ju nemôže kráľovi rozlúštiť, iba bohovia, ktorí však medzi ľuďmi nebývajú." 12Nato sa kráľ hrozne nahneval a rozhodol sa pobiť všetkých babylonských mudrcov. 13Keď bol vyhlásený rozkaz pobiť mudrcov, hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili.Danielov zákrok
14Keď sa Arioch, kapitán kráľovskej telesnej stráže, chystal pozabíjať babylonských mudrcov, Daniel sa k nemu opatrne a múdro priblížil 15a povedal Ariochovi: "Ty si kráľov zástupca, prečo kráľ vydal taký prísny rozkaz?" Vtedy Arioch vysvetlil vec Danielovi. 16Daniel šiel prosiť kráľa, aby mu poskytol čas a on kráľovi oznámi vysvetlenie sna. 17Daniel sa vrátil domov a vec oznámil svojim druhom Ananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi. 18Žiadal ich, aby vyprosili od Boha Nebies láskavé vyjavenie toho tajomstva, aby Daniel a jeho druhovia s ostatnými babylonskými mudrcami neboli vydaní na smrť. 19Nato to tajomstvo bolo odhalené Danielovi v nočnom videní. Daniel poďakoval Bohu Nebies. 20Daniel sa ujal slova a povedal: "Nech je Božie Meno oslávené od veku do veku, lebo on má všetku múdrosť a moc. 21On mení obdobia a časy, on zosadzuje a dosadzuje kráľov, on dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22On odhaľuje veci hlboké a tajomné, on vie, čo leží v tmách; u neho prebýva svetlo. 23Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, lebo si mi dal múdrosť a silu, zjavil si mi, o čo sme ťa prosili, oznámil si nám, čo kráľ chce vedieť." 24Preto Daniel odišiel k Ariochovi, ktorého kráľ poveril, aby zahubil babylonských mudrcov. Vošiel a povedal mu: "Nezahub babylonských mudrcov. Uveď ma ku kráľovi a ja odhalím kráľovi rozriešenie!" 25Arioch rýchlo uviedol Daniela pred kráľa, ktorému povedal: "Našiel som medzi judskými zajatcami človeka, ktorý podá kráľovi rozriešenie sna." 26Kráľ sa obrátil na Daniela (ktorý sa volal tiež Baltazár) so slovami: "Môžeš mi naozaj povedať, čo som videl vo sne, a vysvetliť mi to?" 27Daniel vyhlásil pred kráľom: "Tajomstvo, ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi odhaliť mudrci ani astrológovia, ani mágovia, ani veštci. 28Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá, a on dal vedieť kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa má stať v posledné dni. Tvoj sen a videnie, ktoré prešlo tvojou hlavou na tvojom lôžku, je toto: 29Ó, kráľ, na tvojom lôžku ti prišlo na myseľ, čo sa má stať v budúcnosti. A ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo sa má stať. 30Toto tajomstvo bolo zjavené mne nie preto, že mám viac múdrosti ako všetci živí ľudia, ale preto, aby sa kráľ dozvedel jeho zmysel, aby si ty mohol pochopiť myšlienky svojho srdca. 31Ó, kráľ, ty si mal toto videnie: Videl si sochu, obrovskú sochu, preveľmi blýskavú, stojacu pred tebou, hroznú na pohľad. 32Táto socha mala hlavu z rýdzeho zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a stehná z bronzu, 33stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z pálenej hliny. 34Díval si sa: zrazu sa odtrhla zvrchu skala, ale nie ľudskou rukou, udrela do sochy, do jej nôh zo železa a z pálenej hliny a rozdrúzgala ich. 35Potom sa rozdrúzgali železo, pálená hlina, bronz, striebro a zlato. Odvial ich vietor ako plevu v lete na humne, takže nezostalo po nich stopy. Ale skala, ktorá udrela do sochy, narástla vo veľký vrch a zaplnila zem. 36Toto bol sen. Teraz podáme kráľovi jeho vysvetlenie. 37Ó, kráľ, kráľ kráľov! Tebe dal Boh Nebies kráľovstvo, vládu, moc a slávu. 38Do tvojich rúk vložil ľudí, divú zver a nebeské vtáctvo, kdekoľvek bývajú, a urobil ťa zvrchovaným vládcom nad tým všetkým. Ty si tá hlava zo zlata. 39Po tebe povstane iné kráľovstvo, slabšie ako tvoje. Potom ešte tretie, z bronzu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40Štvrté kráľovstvo bude tvrdé ako železo. Ako železo drúzga všetko a drví na prach, ako železo láme, tak ono zdrví na prach a zdrúzga všetko. 41Ako si videl, nohy a prsty boli sčasti z pálenej hliny a sčasti zo železa, to bude rozdelené kráľovstvo. Bude mať niečo z pevnosti železa, ako si videl železo zmiešané s blatom pálenej hliny, 42prsty nôh boli sčasti zo železa, sčasti z pálenej hliny, to kráľovstvo bude sčasti silné a sčasti krehké. 43Ako v tvojom videní bolo železo zmiešané s blatom pálenej hliny, tak sa budú miešať manželstvami, ale nebudú držať spolu, tak ako železo sa nemieša s hlinou. 44Za čias týchto kráľov Boh Nebies postaví kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. To kráľovstvo neprejde na iný národ. Ono rozdrúzga a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky. 45Toto je význam tvojho videnia, že sa skala odtrhla zvrchu, ale nie ľudskou rukou, a rozdrúzgala na prach železo, bronz, pálenú hlinu, striebro i zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo sa má stať. Sen je pravdivý a jeho vysvetlenie spoľahlivé."Kráľovo vyznanie viery
46Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol tvárou k zemi, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli nekrvavé obety a kadidlo. 47Kráľ povedal Danielovi: "Skutočne, váš Boh je Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odkrýva tajomstvá, lebo si mohol odkryť toto tajomstvo." 48Potom kráľ udelil Danielovi vysokú hodnosť a dal mu veľa skvelých darov. Vymenoval ho za miestodržiteľa babylonskej provincie a za predstaveného všetkých babylonských mudrcov. 49Daniel poprosil kráľa, aby správu babylonskej provincie zveril Šadrachovi, Mešachovi a Abed Negovi. Daniel sám zostal na kráľovskom dvore.