6. kapitola
1 Za hriechy, ktoré ste popáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu. 2 Keď teda pôjdete do Babylonu, zostanete tam mnoho rokov, dlhý čas, do siedmeho pokolenia. Potom vás však odtiaľ vyvediem v pokoji. 3 V Babylone uvidíte nosiť na pleciach bohov strieborných, zlatých a drevených, ktorí pohanom naháňajú strach. 4 Dajte dobrý pozor, aby ste nikdy nenapodobňovali tieto cudzie národy, aby sa aj vás nezmocnil strach pred týmito bohmi, 5 keď ich uvidíte v sprievode a pred nimi i za nimi zástup, ktorý sa im klania. Povedzte si v srdci: "Tebe sa treba klaňať, Pane!" 6 Lebo môj anjel je s vami, on bude mať na starosti váš život. 7 Modly sú potiahnuté zlatom a striebrom a jazyk im vyhladil remeselník. Sú iba klamstvom a hovoriť nevládzu. 8 Ľudia vezmú zlato, spravia koruny na hlavy svojich bohov, ako sa robí pre pannu, ktorá sa rada parádi. 9 Občas tiež kňazi potajomky berú svojim bohom zlato a striebro na vlastné výdavky, ba dajú z toho aj prostitútkam na terasách. 10 Tieto modly obliekajú do šiat ako ľudí, týchto bohov strieborných, zlatých a drevených. 11 Ale títo bohovia, hoci sú oblečení do purpurových šiat, nemôžu sa uchrániť od hrdze a červotoče. Chrámový prach tiež hojne na nich sadá, preto im treba tváre utierať. 12 Taký boh má aj žezlo ako správca krajiny, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší. 13 Iný drží v pravici dýku ako sekeru, ale nevie sa ubrániť vo vojne alebo zlodejom. 14 Z toho je zrejmé, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte! 15 Ako dolámaný ľudský nástroj je nanič, takí sú aj bohovia vystavení v ich chrámoch. 16 Oči majú plné prachu z nôh vchádzajúcich. 17 Ako pozatvárajú väzenie, v ktorom držia zradcu odsúdeného na smrť, tak kňazi opevňujú chrámy svojich bohov bránami, závorami a zámkami, aby ich zlodeji nevykradli. 18 Zapaľujú im lampy, a to oveľa početnejšie, ako pre samých seba, ale tieto modly sú neschopné vidieť ani jednu z nich. 19 Podobné sú hradám v chráme, ktorých srdcia sú vyžrané, ako sa vraví, lebo červy vyliezajú zo zeme a zožierajú ich, aj ich šaty, a ony nič necítia. 20 A v tvárach sú celkom čierne od dymu, ktorý vystupuje z chrámu. 21 Na telo i na hlavu im sadajú netopiere, lastovičky a iné vtáky, ba aj mačky. 22 Z toho všetkého môžete poznať, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte! 23 Zlatom sú potiahnuté pre krásu, ale ak niekto z nich špinu nezotrie, sami sa nebudú ligotať, veď ani keď ich ulievali, necítili nič. 24 Kúpili ich za vysokú cenu, ale duše v nich niet. 25 Keďže nemajú skutočné nohy, nosia ich na pleciach, a tak ľuďom ukazujú svoj hanobný stav. Aj ich veriaci sa hanbia, lebo keď niektorý boh padne na zem, nemôže vstať sám od seba, a keď ho niekto postaví, nemôže sa pohybovať sám od seba; 26 ak ho niekto postaví nakrivo, sám sa nemôže narovnať. Predkladať obety pred ne je ako klásť ich pred mŕtvych. 27 Čo sa im obetuje, to kňazi predajú a použijú pre seba. Ich ženy z toho časť mäsa nasolia, ale chudobnému alebo chorému nedajú nič. 28 Ich obiet sa dotýkajú ženy s menštruáciou a po pôrode. Z toho všetkého poznáte, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte! 29 Prečo by sa teda mali volať bohmi? Veď pred týchto strieborných, zlatých a drevených bohov ženy kladú obety! 30 V ich chrámoch sedia kňazi v roztrhaných šatách, s oholenou hlavou i bradou, s nezakrytou hlavou. 31 Vyrevujú a vykrikujú pred svojimi bohmi ako na pohrebnom kare. 32 Stŕhajú šaty zo svojich bohov a obliekajú vlastné ženy a deti. 33 Či niekto urobí zle alebo dobre týmto bohom, ani to nevládzu odplatiť. Nemôžu kráľa dosadiť ani zosadiť. 34 Podobne nemôžu dať bohatstvo ani peniaze. Ak im niekto urobí sľub, ale ho nesplní, nemôžu ho brať na zodpovednosť. 35 Nemôžu zachrániť človeka pred smrťou, ani nevytrhnú slabého z moci silnejšieho. 36 Slepému nemôžu vrátiť zrak, ani človeka nevytrhnú z núdze. 37 Nemajú sústrasť s vdovou, ani neobdaria sirotu. 38 Sú celkom také ako kamene, vysekané z vrchov, tie kusy dreva potiahnuté zlatom a striebrom. Tí, čo sa im klaňajú, budú sklamaní. 39 Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a tak ich nazývať? 40 Veď sami Chaldejci vrhajú na nich hanbu, keď vidia nemého, ktorý nemôže hovoriť, privedú ho pred Bela a žiadajú, aby ten človek prehovoril, ako keby to ten boh mohol počuť. 41 A hoci si to uvedomia, nie sú schopní opustiť tie modly, lebo nemajú rozum. 42 Ženy, prepásané opaskom, sedia pri cestách a pália otruby namiesto kadidla 43 a keď okoloidúci stiahne k sebe niektorú a ona s ním súloží, posmieva sa susedke, že ju nepovažovali za takú peknú, ako je ona, a že jej opasok nerozviazali. 44 Všetko, čo sa deje okolo týchto modiel, je lož. Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a tak ich nazývať? 45 Sú to veci, ktoré vyrobili stolári a zlatníci, a bohmi sa stali iba preto, lebo to bola vôľa týchto remeselníkov. 46 Sami výrobcovia nežijú dlho, ako môžu ich výrobky byť bohmi? 47 Tak svojmu potomstvu zanechávajú iba hanobný klam. 48 Keď nastane vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa môžu skryť s tými svojimi bohmi. 49 Ako teda ľudia nevidia, že to nie sú bohovia, keď nemôžu sami seba zachrániť pred vojnou a pred nešťastím? 50 Po takýchto skutočnostiach uznajú, že tie kusy dreva, potiahnuté zlatom a striebrom, sú iba klamstvo, a tak bude jasné všetkým národom a kráľom, že to nie sú bohovia, ale výtvory ľudských rúk a nemajú nijakú božskú moc. 51 Komu teda nie je jasné, že to nie sú bohovia? 52 Nemôžu veru dosadiť kráľa v krajine ani dať ľuďom dážď! 53 Nemôžu rozriešiť spory ani oslobodiť nespravodlivo utláčaného, veď sú bezvládni ako vrany, čo lietajú medzi nebom a zemou. 54 Keď oheň zachváti chrám drevených bohov, potiahnutých zlatom a striebrom, ich kňazi sa zachránia útekom, ale oni, ako kláty, zostanú tam a zhoria. 55 Nemôžu sa vzoprieť ani kráľovi, ani nepriateľovi. 56 Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a veriť v nich? 57 Drevení bohovia, potiahnutí striebrom a zlatom, nemôžu zachrániť sami seba pred zlodejmi a lupičmi, ktorí sú silnejší ako oni. Postŕhajú z nich zlato, striebro i šaty, ktorými sú zakrytí, a utečú. A tí bohovia si nevedia poradiť! 58 Veru, lepšie byť kráľom, ktorý môže ukázať svoju odvahu, a lepšia je domáca nádoba, ktorá slúži svojmu majiteľovi, ako takí falošní bohovia! Alebo ešte, lepšie sú dvere na dome, ktoré chránia, čo je v ňom, ako takí falošní bohovia. Tiež drevený stĺp v paláci je lepší, ako takí falošní bohovia. 59 Slnko, mesiac a hviezdy, čo tak jasne svietia, sú poslané, aby konali službu, a ony sú poslušné. 60 Tak aj blesk, keď zablyskne, vidieť ho široko-ďaleko. Tak isto vietor veje v každej krajine. 61 A keď Boh rozkáže oblakom, aby precestovali ponad celým svetom, splnia svoju úlohu. Aj oheň, zoslaný zhora, aby strávil hory a lesy, urobí, čo mu bolo rozkázané. 62 Ale modly sa nemôžu prirovnať k tomuto všetkému ani krásou, ani mocou. 63 Preto ich nemožno považovať za bohov, ani ich bohmi nazývať. Veď nemajú moc rozriešiť spory a ľuďom robiť dobre! 64 Keď teda viete, že to nie sú bohovia, nebojte sa ich! 65 Nemajú moc ani prekliať, ani požehnať kráľov 66 a národom nemôžu dať nebeské znamenia, žiariace ako slnko alebo svietiace ako mesiac. 67 Aj zvieratá majú výhodu pred nimi: pomôžu si tým, že utečú do skrýše. 68 Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú to bohovia, preto sa ich nebojte! 69 Títo ich bohovia, potiahnutí zlatom a striebrom, nedajú lepšiu ochranu ako strašiak na poli uhoriek. 70 Sú ako divý hloh v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, alebo ako mŕtvola, vyhodená do tmy. Takí sú ich bohovia, potiahnutí zlatom a striebrom! 71 Podľa purpuru a jemného plátna, ktoré na nich hnije, poznáte, že to nie sú bohovia. Napokon aj sami budú rozožratí a budú na potupu v celej krajine. 72 Lepší je spravodlivý človek, ktorý nemá modly; ten sa vyhne potupe.