6. kapitola
1Za hriechy, ktoré ste popáchali proti Bohu, odvedie vás babylonský kráľ Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu. 2Keď teda pôjdete do Babylonu, zostanete tam mnoho rokov, dlhý čas, do siedmeho pokolenia. Potom vás však odtiaľ vyvediem v pokoji. 3V Babylone uvidíte nosiť na pleciach bohov strieborných, zlatých a drevených, ktorí pohanom naháňajú strach. 4Dajte dobrý pozor, aby ste nikdy nenapodobňovali tieto cudzie národy, aby sa aj vás nezmocnil strach pred týmito bohmi, 5keď ich uvidíte v sprievode a pred nimi i za nimi zástup, ktorý sa im klania. Povedzte si v srdci: "Tebe sa treba klaňať, Pane!" 6Lebo môj anjel je s vami, on bude mať na starosti váš život. 7Modly sú potiahnuté zlatom a striebrom a jazyk im vyhladil remeselník. Sú iba klamstvom a hovoriť nevládzu. 8Ľudia vezmú zlato, spravia koruny na hlavy svojich bohov, ako sa robí pre pannu, ktorá sa rada parádi. 9Občas tiež kňazi potajomky berú svojim bohom zlato a striebro na vlastné výdavky, ba dajú z toho aj prostitútkam na terasách. 10Tieto modly obliekajú do šiat ako ľudí, týchto bohov strieborných, zlatých a drevených. 11Ale títo bohovia, hoci sú oblečení do purpurových šiat, nemôžu sa uchrániť od hrdze a červotoče. Chrámový prach tiež hojne na nich sadá, preto im treba tváre utierať. 12Taký boh má aj žezlo ako správca krajiny, ale nemôže zabiť toho, kto sa proti nemu prehreší. 13Iný drží v pravici dýku ako sekeru, ale nevie sa ubrániť vo vojne alebo zlodejom. 14Z toho je zrejmé, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte! 15Ako dolámaný ľudský nástroj je nanič, takí sú aj bohovia vystavení v ich chrámoch. 16Oči majú plné prachu z nôh vchádzajúcich. 17Ako pozatvárajú väzenie, v ktorom držia zradcu odsúdeného na smrť, tak kňazi opevňujú chrámy svojich bohov bránami, závorami a zámkami, aby ich zlodeji nevykradli. 18Zapaľujú im lampy, a to oveľa početnejšie, ako pre samých seba, ale tieto modly sú neschopné vidieť ani jednu z nich. 19Podobné sú hradám v chráme, ktorých srdcia sú vyžrané, ako sa vraví, lebo červy vyliezajú zo zeme a zožierajú ich, aj ich šaty, a ony nič necítia. 20A v tvárach sú celkom čierne od dymu, ktorý vystupuje z chrámu. 21Na telo i na hlavu im sadajú netopiere, lastovičky a iné vtáky, ba aj mačky. 22Z toho všetkého môžete poznať, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte! 23Zlatom sú potiahnuté pre krásu, ale ak niekto z nich špinu nezotrie, sami sa nebudú ligotať, veď ani keď ich ulievali, necítili nič. 24Kúpili ich za vysokú cenu, ale duše v nich niet. 25Keďže nemajú skutočné nohy, nosia ich na pleciach, a tak ľuďom ukazujú svoj hanobný stav. Aj ich veriaci sa hanbia, lebo keď niektorý boh padne na zem, nemôže vstať sám od seba, a keď ho niekto postaví, nemôže sa pohybovať sám od seba; 26ak ho niekto postaví nakrivo, sám sa nemôže narovnať. Predkladať obety pred ne je ako klásť ich pred mŕtvych. 27Čo sa im obetuje, to kňazi predajú a použijú pre seba. Ich ženy z toho časť mäsa nasolia, ale chudobnému alebo chorému nedajú nič. 28Ich obiet sa dotýkajú ženy s menštruáciou a po pôrode. Z toho všetkého poznáte, že to nie sú bohovia, preto sa ich nebojte! 29Prečo by sa teda mali volať bohmi? Veď pred týchto strieborných, zlatých a drevených bohov ženy kladú obety! 30V ich chrámoch sedia kňazi v roztrhaných šatách, s oholenou hlavou i bradou, s nezakrytou hlavou. 31Vyrevujú a vykrikujú pred svojimi bohmi ako na pohrebnom kare. 32Stŕhajú šaty zo svojich bohov a obliekajú vlastné ženy a deti. 33Či niekto urobí zle alebo dobre týmto bohom, ani to nevládzu odplatiť. Nemôžu kráľa dosadiť ani zosadiť. 34Podobne nemôžu dať bohatstvo ani peniaze. Ak im niekto urobí sľub, ale ho nesplní, nemôžu ho brať na zodpovednosť. 35Nemôžu zachrániť človeka pred smrťou, ani nevytrhnú slabého z moci silnejšieho. 36Slepému nemôžu vrátiť zrak, ani človeka nevytrhnú z núdze. 37Nemajú sústrasť s vdovou, ani neobdaria sirotu. 38Sú celkom také ako kamene, vysekané z vrchov, tie kusy dreva potiahnuté zlatom a striebrom. Tí, čo sa im klaňajú, budú sklamaní. 39Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a tak ich nazývať? 40Veď sami Chaldejci vrhajú na nich hanbu, keď vidia nemého, ktorý nemôže hovoriť, privedú ho pred Bela a žiadajú, aby ten človek prehovoril, ako keby to ten boh mohol počuť. 41A hoci si to uvedomia, nie sú schopní opustiť tie modly, lebo nemajú rozum. 42Ženy, prepásané opaskom, sedia pri cestách a pália otruby namiesto kadidla 43a keď okoloidúci stiahne k sebe niektorú a ona s ním súloží, posmieva sa susedke, že ju nepovažovali za takú peknú, ako je ona, a že jej opasok nerozviazali. 44Všetko, čo sa deje okolo týchto modiel, je lož. Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a tak ich nazývať? 45Sú to veci, ktoré vyrobili stolári a zlatníci, a bohmi sa stali iba preto, lebo to bola vôľa týchto remeselníkov. 46Sami výrobcovia nežijú dlho, ako môžu ich výrobky byť bohmi? 47Tak svojmu potomstvu zanechávajú iba hanobný klam. 48Keď nastane vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa môžu skryť s tými svojimi bohmi. 49Ako teda ľudia nevidia, že to nie sú bohovia, keď nemôžu sami seba zachrániť pred vojnou a pred nešťastím? 50Po takýchto skutočnostiach uznajú, že tie kusy dreva, potiahnuté zlatom a striebrom, sú iba klamstvo, a tak bude jasné všetkým národom a kráľom, že to nie sú bohovia, ale výtvory ľudských rúk a nemajú nijakú božskú moc. 51Komu teda nie je jasné, že to nie sú bohovia? 52Nemôžu veru dosadiť kráľa v krajine ani dať ľuďom dážď! 53Nemôžu rozriešiť spory ani oslobodiť nespravodlivo utláčaného, veď sú bezvládni ako vrany, čo lietajú medzi nebom a zemou. 54Keď oheň zachváti chrám drevených bohov, potiahnutých zlatom a striebrom, ich kňazi sa zachránia útekom, ale oni, ako kláty, zostanú tam a zhoria. 55Nemôžu sa vzoprieť ani kráľovi, ani nepriateľovi. 56Ako ich teda môže niekto považovať za bohov a veriť v nich? 57Drevení bohovia, potiahnutí striebrom a zlatom, nemôžu zachrániť sami seba pred zlodejmi a lupičmi, ktorí sú silnejší ako oni. Postŕhajú z nich zlato, striebro i šaty, ktorými sú zakrytí, a utečú. A tí bohovia si nevedia poradiť! 58Veru, lepšie byť kráľom, ktorý môže ukázať svoju odvahu, a lepšia je domáca nádoba, ktorá slúži svojmu majiteľovi, ako takí falošní bohovia! Alebo ešte, lepšie sú dvere na dome, ktoré chránia, čo je v ňom, ako takí falošní bohovia. Tiež drevený stĺp v paláci je lepší, ako takí falošní bohovia. 59Slnko, mesiac a hviezdy, čo tak jasne svietia, sú poslané, aby konali službu, a ony sú poslušné. 60Tak aj blesk, keď zablyskne, vidieť ho široko-ďaleko. Tak isto vietor veje v každej krajine. 61A keď Boh rozkáže oblakom, aby precestovali ponad celým svetom, splnia svoju úlohu. Aj oheň, zoslaný zhora, aby strávil hory a lesy, urobí, čo mu bolo rozkázané. 62Ale modly sa nemôžu prirovnať k tomuto všetkému ani krásou, ani mocou. 63Preto ich nemožno považovať za bohov, ani ich bohmi nazývať. Veď nemajú moc rozriešiť spory a ľuďom robiť dobre! 64Keď teda viete, že to nie sú bohovia, nebojte sa ich! 65Nemajú moc ani prekliať, ani požehnať kráľov 66a národom nemôžu dať nebeské znamenia, žiariace ako slnko alebo svietiace ako mesiac. 67Aj zvieratá majú výhodu pred nimi: pomôžu si tým, že utečú do skrýše. 68Nijakým spôsobom nám teda nie je zrejmé, že sú to bohovia, preto sa ich nebojte! 69Títo ich bohovia, potiahnutí zlatom a striebrom, nedajú lepšiu ochranu ako strašiak na poli uhoriek. 70Sú ako divý hloh v záhrade, na ktorý si sadá každé vtáča, alebo ako mŕtvola, vyhodená do tmy. Takí sú ich bohovia, potiahnutí zlatom a striebrom! 71Podľa purpuru a jemného plátna, ktoré na nich hnije, poznáte, že to nie sú bohovia. Napokon aj sami budú rozožratí a budú na potupu v celej krajine. 72Lepší je spravodlivý človek, ktorý nemá modly; ten sa vyhne potupe.