2. kapitola
Pavlov postoj počas jeho pobytu v Solúne
1 Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol bez úžitku. 2 Ako viete, vo Filipách sme veľa vytrpeli a boli sme potupovaní, ale náš Boh nám doprial s odvahou hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. 3 Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. 4 Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. 5 Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, 6 ani sme nehľadali slávu u ľudí ani u vás, ani u iných. 7 Ako Kristovi apoštoli mohli sme vám dať pocítiť svoju vážnosť. Naopak, stali sme sa uprostred vás veľmi milí, ako keď matka kŕmi svoje deti a zahŕňa ich starostlivosťou. 8 Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život. Takí drahí ste sa nám stali. 9 Veď sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne, v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. 10 Sami ste svedkami, aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám, veriacim. 11 Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti 12 prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili životom hodným Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a do svojej slávy. Viera a trpezlivosť Solúnčanov
13 Preto neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme vám hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale aké skutočne je, ako Slovo Božie. A toto slovo pôsobí vo vás, veriacich. 14 Veď vy, bratia, napodobňujete Božie cirkvi, ktoré sú v Judei v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste od svojich súkmeňovcov vytrpeli to isté, čo oni od Židov. 15 Títo ľudia zabili Pána Ježiša aj prorokov a nás prenasledovali. Bohu sa nepáčia, ku všetkým ľuďom sú nepriateľskí 16 a nám bránia kázať pohanom, aby boli spasení; a tak stále napĺňajú mieru svojich hriechov. Ale padol na nich hnev, aby to ukončil. Apoštolov nepokoj
17 Aj keď sme boli, bratia, na krátky čas od vás odlúčení, no iba tvárou, nie srdcom, tým viac a túžobnejšie sme sa usilovali uvidieť vašu tvár. 18 Lebo sme chceli prísť k vám, najmä ja, Pavol, raz aj druhý raz, ale satan nám to prekazil. 19 Veď kto je našou nádejou, radosťou a korunou, na ktorú sme hrdí pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode, ak nie aj vy? 20 Vy ste naša sláva a radosť.