2. kapitola
Chválospev Anny
1 Potom sa Anna modlila túto modlitbu: "Srdce mi plesá v Jahvem, môj roh sa dvíha v Jahvem, ústa mám doširoka otvorené proti svojim nepriateľom, lebo sa radujem, že si mi pomohol. 2 Niet Svätého ako je Jahve, niet Skaly ako náš Boh, lebo okrem teba nikoho niet. 3 Prestaňte s pyšnými rečami, nech vám z úst nevyjde bezočivé slovo, lebo Jahve je Boh vševediaci, ktorý skúma všetky skutky. 4 Zlomil sa luk mocných, slabí nadobudli novú silu. 5 Sýti sa dali najať za chlieb, ale hladní prestali pracovať. Neplodná porodila sedemkrát a matka mnohých detí vädne. 6 Jahve dáva zomrieť a dáva žiť, vovádza do šeolu i vyvádza späť. 7 Jahve ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i povyšuje. 8 On dvíha bedára z prachu, chudobného pozdvihuje z hnojiska, aby im dal zasadať s kniežatami a pridelil im trón slávy; lebo Jahvemu patria stĺpy zeme, na ne položil svet. 9 On chráni kroky svojich verných, ale zlomyseľní utonú v temnotách, lebo silou človek nezvíťazí. 10 Jahve, zničení sú jeho odporcovia, Najvyšší buráca z neba. Jahve súdi končiny zeme, dáva silu svojmu Kráľovi, vysoko dvíha roh svojho Mesiáša." 11 Potom sa Elkana vrátil do svojho domu do Ramy a chlapec zostal slúžiť Jahvemu v prítomnosti kňaza Eliho. Eliho synovia
12 Eliho synovia boli naničhodníci, ktorí sa o Jahveho nestarali 13 ani o právo kňazov voči ľudu: keď niekto prinášal obetu a mäso sa varilo, prišiel kňazov sluha s trojzubou vidlicou v ruke 14 a vrazil ju do kotla alebo do hrnca, do panvice alebo do misy a všetko, čo vidlica zachytila, vzal si kňaz pre seba. Takto robievali celému Izraelu, ktorý prichádzal do Šíla. 15 Takisto prv, než spálili tuk, prichádzal kňazov sluha a povedal obetujúcemu: "Daj mäso, nech ho upečiem kňazovi, lebo neprijmem od teba varené mäso, ale iba surové." 16 A keď mu ten človek povedal: "Nech sa najprv spáli tuk, potom si vezmi, koľko ti len duša zažiada," odpovedal mu: "Nie, daj hneď, lebo ak nie, vezmem si nasilu." 17 Veľmi veľký bol hriech týchto mládencov pred Jahvem, lebo znevažovali obetu prinesenú Jahvemu. Samuel v Šíle
18 Samuel konal službu pred Jahvem, chlapec opásaný ľanovým efódoma. 19 Jeho matka mu robievala pláštik a každý rok mu ho doniesla, keď prichádzala so svojím mužom obetovať výročnú obetu. 20 Eli vtedy žehnával Elkanu a jeho ženu slovami: "Nech ti dá Jahve potomstvo z tejto ženy namiesto toho, ktoré odovzdala Jahvemu." Potom sa vrátili domov. 21 Jahve navštívil Annu a ona počala a porodila troch synov a dve dcéry. Medzitým mladý Samuel rástol u Jahveho. Ešte Eliho synovia
22 Eli bol už veľmi starý, no počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu. 23 Povedal im: "Prečo páchate takéto veci? Zlé počúvam o vás od všetkého tohto ľudu. 24 Nie, synovia moji, nie je dobrá povesť, ktorú počúvam, čo Jahveho ľud šíri o vás. 25 Keď zhreší človek proti človeku, zakročí Jahve, ale keď človek zhreší proti Jahvemu, kto bude zaň prosiť?" Ale oni neposlúchali hlas svojho otca. To preto, lebo Jahve ich chcel usmrtiť. 26 Mladý Samuel rástol a bol čoraz milší Jahvemu i ľuďom. Oznámenie trestu
27 Jeden Boží muž prišiel k Elimu a povedal mu: "Takto hovorí Jahve. Vieš, že som sa zjavil domu tvojho otca, keď on a jeho rodina boli v Egypte v otroctve v dome faraónovom. 28 Spomedzi všetkých kmeňov som si ho vyvolil za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby pálil kadidlo a nosil predo mnou efód; a dal som domu tvojho otca všetko mäso obetované Izraelcami. 29 Prečo šliapete po obetách a žertvách, ktoré som nariadil pre svoj Príbytok? Svojich synov si viac uctíš ako mňa, keď tučniete z najlepšieho zo všetkých dobier Izraela, môjho ľudu? 30 Preto toto je prorocký výrok Jahveho, Boha Izraela: Výslovne som sľúbil, že tvoj dom a dom tvojho otca budú mi slúžiť naveky, teraz však výrok Jahveho je: Nech je to ďaleko odo mňa! Ja si uctím tých, ktorí mňa ctia, ale tí, čo mnou pohŕdajú, stretnú sa s pohŕdaním. 31 Prichádzajú dni, keď odtnem tvoje rameno a rameno rodu tvojho otca, takže nebude starec v tvojom dome. 32 Vtedy budeš vidieť v Príbytku protivníka, ktorý bude Izraelu preukazovať dobro, a v tvojom dome nikdy nebude starý človek. 33 Zachovám niekoho z tvojich pri svojom oltári, ale jeho oči zoslabnú a duša mu schradne a všetci z jeho rodu zomrú mečom mužov. 34 Znamením ti bude to, čo sa stane tvojim dvom synom, Chofnimu a Pinchasovi: obidvaja zomrú v jeden deň. 35 Vzbudím si verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej túžby. Zariadim, že jeho rodina bude naveky v prítomnosti môjho pomazaného kráľa. 36 A každý, kto zostane z tvojej rodiny, príde a hodí sa pred ním na zem za kúštik striebra a za pecník chleba a povie: ‚Prosím ťa, prideľ ma ku ktorejkoľvek kňazskej službe, aby som mal kus chleba do úst.‘"