2. kapitola
1 Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie 2 a ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom mlieku slova, aby ste od neho rástli pre spásu, 3 ak ste okúsili, aký dobrý je Pán. Nové kňazstvo
4 Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorí ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vybraný a vzácny, 5 a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 6 Lebo je v Písme: Pozrite, kladiem na Sione uholný kameň, vybraný a vzácny, kto v neho verí, nebude zahanbený. 7 Česť teda vám, ktorí veríte. Ale pre tých, ktorí neveria, je to kameň, čo stavitelia zavrhli a stal sa uholným kameňom, 8 kameňom úrazu a skalou na potknutie. Oni naň narážajú, lebo nechcú veriť Slovu. A na to boli aj určení. 9 Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky Toho, ktorý vás z temnôt povolal do svojho obdivuhodného svetla. 10 Kedysi ste ani neboli ľudom, a teraz ste Boží ľud, vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli. Povinnosti kresťanov: medzi pohanmi
11 Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. 12 Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň Navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Voči autoritám
13 Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, 14 alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. 15 Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí. 16 Konajte ako slobodní ľudia, ale nie ako takí, čo majú slobodu za prikrývku zloby, ale ako Boží sluhovia. 17 Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. Voči požadovačným pánom
18 Sluhovia, podriaďujte sa svojim pánom s hlbokou úctou, a to nielen dobrým a zhovievavým, ale aj prísnym. 19 Veď je to milosť, keď niekto pre vedomie o Bohu znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20 Lebo aká je sláva, keď znášate údery za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenie, je to milosť u Boha. 21 Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám vzor, aby ste kráčali v jeho šľapajach. 22 On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach; 23 keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale svoju vec postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. 24 On sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili. 25 Lebo ste zablúdili ako ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a strážcovi svojich duší.