2. kapitola
Dávidov testament a smrť
1 Keď Dávid cítil, že sa blíži deň jeho smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: 2 "Ja odchádzam cestou každého pozemšťana. Ty buď silný a ukáž, že si chlap! 3 Zachovávaj Zákon Jahveho, svojho Boha, chodiac po jeho cestách, zachovávajúc jeho nariadenia, jeho príkazy, jeho práva a jeho predpisy, ako je to napísané v Mojžišovom Zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kdekoľvek sa obrátiš. 4 A Jahve splní sľub, ktorý mi dal: Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje správanie a budú verne kráčať predo mnou celým srdcom a celou dušou, nikdy ti nebude chýbať niekto na tróne Izraela. 5 Aj ty vieš, čo mi urobil Joab, Cerujin syn, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Abnerovi, Nerovmu synovi, a Amasovi, Jeterovmu synovi. Zabil obidvoch, narušiac pokoj krvavými vojenskými skutkami; a touto nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorým som opásaný, a sandále, ktoré mám na nohách. 6 Urob podľa svojej múdrosti, ale nedovoľ, aby jeho šediny v pokoji zostúpili do šeolu. 7 Synom Barzilaja Galaádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolonom. 8 Potom je blízko teba aj Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurimu. Ten ma hanobne preklial v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu a ja som mu prisahal na Jahveho: Nezabijem ťa mečom. 9 Ale ty, ty ho nenechaj bez trestu, veď si múdry človek a vieš, ako máš s ním naložiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do šeolu." 10 Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov: v Chebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. Adoniášova smrť
12 Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. 13 Adoniáš, Chaggitin syn, prišiel k Betsabe, Šalamúnovej matke. Tá sa ho spýtala: "Je tvoj príchod pokojný?" On odpovedal: "Pokojný." 14 A pokračoval: "Mám ti niečo povedať." Ona odvetila: "Hovor." 15 Povedal teda: "Ty vieš, že kráľovstvo patrilo mne a že celý Izrael očakával, že ja budem kráľom, ale kráľovstvo mi uniklo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Jahve. 16 Teraz mám k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!" Ona mu odvetila: "Hovor!" 17 A on povedal: "Prosím ťa, prihovor sa u kráľa Šalamúna – veď teba neodmietne – nech mi dá Abišag zo Šunemu za ženu." 18 Betsabe odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa." 19 Betsabe sa teda odobrala ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniáša. Kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej, potom si sadol na svoj trón. Postavili trón aj pre kráľovu matku, ona si sadla po jeho pravici. 20 Povedala: "Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma." Kráľ jej odvetil: "Žiadaj, matka moja, teba neodmietnem." 21 Povedala: "Nech dajú Abišag zo Šunemu za ženu tvojmu bratovi Adoniášovi." 22 Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: "Prečo žiadaš pre Adoniáša Abišag zo Šunemu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je môj starší brat a má pre seba kňaza Ebjatara a Joaba, syna Ceruje!" 23 Kráľ Šalamún sa zaprisahal na Jahveho: "Toto zlo nech na mňa Boh dopustí a tamto nech k nemu ešte pridá, ak Adoniáš nevyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu. 24 Dobre, ako že žije Jahve, ktorý ma potvrdil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mu dal dom, ako mu sľúbil, Adoniáš ešte dnes zomrie!" 25 Kráľ Šalamún poslal Benajahua, Jehojadovho syna, a ten mu zasadil smrteľný úder. Ebjatarov a Joabov osud
26 Kňazovi Ebjatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa neusmrtím, lebo ty si nosil Jahveho archu pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec." 27 Tak Šalamún vylúčil kňaza Ebjatara, aby nebol Jahveho kňazom a aby sa splnilo slovo, ktoré vyslovil Jahve proti Eliho domu v Šíle. 28 Keď zvesť o tom došla k Joabovi – Joab bol totiž na Adoniášovej strane a k Šalamúnovi sa nepridal – utiekol do Jahveho Stanu a chytil sa rohov oltára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili: "Joab utiekol do Jahveho Stanu a teraz je vedľa oltára." Vtedy Šalamún poslal Joabovi odkaz: "Čo ťa to napadlo, že si ušiel k oltáru?" Joab odpovedal: "Bál som sa ťa a ušiel som k Jahvemu." Vtedy Šalamún poslal Benajahua, Jehojadovho syna, a rozkázal mu: "Choď a zabi ho!" 30 Benajahu šiel do Jahveho Stanu a povedal mu: "Kráľ ti rozkazuje: Vyjdi von!" On odpovedal: "Nie. Chcem zomrieť tu." Benajahu priniesol odpoveď kráľovi: "Toto povedal Joab, takto mi odpovedal." 31 Nato mu kráľ odvetil: "Urob, ako ti povedal; zabi ho, potom ho pochovaj. Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Joab. 32 Jahve nechá dopadnúť zodpovednosť za jeho krv na jeho vlastnú hlavu, lebo on zabil dvoch nevinných ľudí, ktorí boli spravodlivejší a lepší ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida: Abnera, Nerovho syna, veliteľa izraelského vojska, a Amasu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska. 33 Nech vina za ich krv dopadne na Joaba a na jeho potomstvo až naveky; ale Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech majú naveky Jahveho pokoj!" 34 Tak išiel Benajahu, Jehojadov syn, a zabil ho. Pochovali ho v jeho dome na púšti. 35 Kráľ ustanovil Benajahua, Jehojadovho syna, miesto neho za veliteľa vojska a kňaza Sadoka ustanovil kráľ namiesto Ebjatara. Šimeiho neposlušnosť a smrť
36 Kráľ dal zavolať Šimeiho a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikdy odtiaľ neodchádzaj. 37 Dobre vedz, že len čo odídeš a prekročíš potok Kedron, zomrieš. Tvoja krv padne na tvoju hlavu." 38 Šimei odpovedal kráľovi: "Dobre. Ako rozkázal kráľ, môj pán, tvoj sluha tak urobí." A Šimei býval v Jeruzaleme dlhý čas. 39 Ale po troch rokoch Šimeimu ušli dvaja otroci k Achišovi, Maachovmu synovi, gatskému kráľovi. Šimeimu doniesli správu: "Tvoji otroci sú v Gate." 40 Vtedy sa Šimei pobral, osedlal si osla a šiel do Gatu k Achišovi pohľadať svojich otrokov. Prišiel do Gatu a vrátil sa s nimi. 41 Šalamúnovi oznámili, že Šimei šiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil. 42 Kráľ dal zavolať Šimeiho a povedal mu: "Či som nežiadal od teba, aby si prisahal na Jahveho a nevaroval som ťa: ‚V deň, keď vyjdeš a pôjdeš hocikam, ber na vedomie, že istotne zomrieš‘? A ty si mi povedal: ‚Počul som dobré slovo‘" 43 Prečo si teda nezachoval prísahu, ktorú si prisahal na Jahveho, a príkaz, ktorý som ti dal?" 44 Potom kráľ povedal Šimeimu: "Ty vieš veľmi dobre, čo zlé si narobil môjmu otcovi Dávidovi; nuž teraz Jahve nechá padnúť všetko to zlo na tvoju hlavu. 45 Ale kráľ Šalamún nech je požehnaný a Dávidov trón nech je pevný pred Jahvem až naveky." 46 Potom kráľ vydal rozkaz Benajahuovi, Jehojadovmu synovi, a on vyšiel von, udrel Šimeiho a ten zomrel. Tak sa kráľovstvo v Šalamúnovej ruke upevnilo.