2. kapitola
1 Aj ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. 2 Rozhodol som sa, že dokiaľ som s vami, nebudem vedieť nič iné, iba Krista, Krista ukrižovaného. 3 Prišiel som k vám slabý, bojazlivý, trasúci sa strachom. 4 Nekázal som vám a nevyučoval vás vzletnými rečami ľudskej múdrosti, ale prejavmi Ducha a moci. 5 Tak vaša viera nie je založená na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6 A predsa hovoríme slová múdrosti tým, čo sú na to zrelí, nie múdrosti náležiacej tomuto svetu, ani múdrosti kniežat tohto sveta, ktorí budú zahubení. 7 Hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú pred vekmi určil nám na slávu. 8 Nik z kniežat tohto sveta ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána Slávy. 9 Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. 10 Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. 11 Kto z ľudí pozná tajomstvá človeka, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak aj Božie tajomstvá nikto nepozná, iba Boží Duch. 12 My sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý prichádza z Boha, aby sme poznali dary, ktoré nám Boh daroval. 13 A my nehovoríme o tom slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. 14 Zmyslový človek však nechápe veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich možno posúdiť iba duchovne. 15 No duchovný človek, naopak, posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť. 16 Kto pozná Pánovo zmýšľanie, aby ho mohol poučiť? My však máme Kristovo zmýšľanie.