2. kapitola
1Aj ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. 2Rozhodol som sa, že dokiaľ som s vami, nebudem vedieť nič iné, iba Krista, Krista ukrižovaného. 3Prišiel som k vám slabý, bojazlivý, trasúci sa strachom. 4Nekázal som vám a nevyučoval vás vzletnými rečami ľudskej múdrosti, ale prejavmi Ducha a moci. 5Tak vaša viera nie je založená na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6A predsa hovoríme slová múdrosti tým, čo sú na to zrelí, nie múdrosti náležiacej tomuto svetu, ani múdrosti kniežat tohto sveta, ktorí budú zahubení. 7Hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú pred vekmi určil nám na slávu. 8Nik z kniežat tohto sveta ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána Slávy. 9Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. 10Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. 11Kto z ľudí pozná tajomstvá človeka, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak aj Božie tajomstvá nikto nepozná, iba Boží Duch. 12My sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý prichádza z Boha, aby sme poznali dary, ktoré nám Boh daroval. 13A my nehovoríme o tom slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. 14Zmyslový človek však nechápe veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich možno posúdiť iba duchovne. 15No duchovný človek, naopak, posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť. 16Kto pozná Pánovo zmýšľanie, aby ho mohol poučiť? My však máme Kristovo zmýšľanie.