Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

15. kapitola

O efta aňjela le posledne dukhenca

1 A dikhľom aver znameňje pro ňebos, baro the igen čudno: efta aňjelen le efta posledne dukhenca, bo lenca pes dokerela e choľi le Devleskeri.
2 Dikhľom ajso vareso sar cakluno moros, mišimen la jagaha. Dikhľom the olen, so ňerinde ( zviťazinde) upral e šelma the upral lakero obrazis the upral o čislos lakere naveskero, hoj ačhenas pro cakluno moros. A sas len o harfi so len diňa o Del. 3 A giľavenas e giľi le Mojžišoskeri, so služinelas le Devleske a giľavenas the e giľi le Bakroreskeri a phenenas: “Baro the igen šukar hin oda so tu keres, Rajeja, Devla so savoro šaj keres! Čačipnaskere the lačhe hin tire droma, ó Kraľina le narodengero! 4 Ko pes tutar na daranďiľahas, ó Rajeja, a na lašarďahas tiro nav?Bo ča tu jekh sal Sentno! Savore narodi avena a banďona anglal tu, bo dičhol tire čačipnaskere sudi.” 5 Paľis dikhľom a phundraďa pes o chramos andro ňebos. A andre sas o sentno Stankos. 6 Andral o chramos avle avri efta aňjela, saven sas o efta dukha. Sas urde andro igen parne gada a prekal e brekh ( o čuča) sas prephandle somnakune pasenca. 7 A jekh le štare džide bitosťendar diňa le efta aňjelenge o efta somnakune kuča, pherde le Devleskera choľaha, savo hino džido pro furt. 8 O chramos pes pherarďa le thuveha le Devleskere baripnaha the leskera zoraha a ňiko našči geľa andro chramos, medik pes na dokerde o efta dukha ole efta aňjelengere.