1. kapitola
Le Elimelechoskri famelija andro Moab
1 Andre oda časos, sar o sudci vladňinenas andre Judsko, avľa andre odi phuv bari bokh. Akor jekh manuš iľa peskra romňa the peskre duje čhaven a geľa het andral o Betlehem te bešel andre moabiko phuv sar cudzincos 2 a ode ačhiľa te dživel. Ov pes vičinelas Elimelech a sas andral e famelija Efrat andral o judsko foros Betlehem. Leskri romňi pes vičinelas Noemi a leskre duj čhave pes vičinenas Machlon the Kiljon. 3 Paľis o Elimelech muľa a leskri romňi e Noemi ačhiľa korkori peskre duje čhavenca. 4 On peske ile romňen Moabčanken la Orpa the la Rut. Paloda ode bešenas vaj deš berš 5 a paľis sodujdžene o Machlon the o Kiljon mule a e Noemi ačhiľa korkori bi o čhave the bi o rom. E Rut the e Noemi džan pale andro Betlehem
6 Akor e Noemi peske phenďa, hoj džala het peskre borijenca andral e moabiko phuv, bo pes došunďa, hoj o RAJ pes pale visarďa ke peskre manuša a diňa len maro. 7 Avke peskre duje borijenca odgeľa andral e moabiko phuv, kaj bešenas, a džanas pale le dromeha andre judsko phuv. 8 Paľis phenďa e Noemi peskre duje borijenge: „Džan sodujdžeňa pale khere ke peskre daja. Mi el o RAJ jileskro ke tumende avke, sar tumen sanas ke ma the ke tumare roma, save imar mule. 9 Mi del tumenge o RAJ, hoj tumenge te arakhen avre romen, hoj mištes tumenge lenca te dživen andre lengre khera!“
Ale sar len čumidľa, chudle igen zorales te rovel 10 a phende lake: „Amen kamas te džal tuha andre tiro narodos!“ 11 Ale e Noemi phenďa: „Džan pale khere, čhajale mire! Soske manca avena? Gondoľinen tumenge, hoj mek man ena čhave, so ena tumare roma? 12 Džan pale khere, čhajale mire, me imar som igen phuri. Našťi imar džav romeste! A kajte oda uľahas avke, hoj mek adi rat geľomas pale romeste a uľahas man čhave, 13 či tumen užarďanas, medik barilehas avri? Soske tumen te zľikeren a te na džan pale romeste? Na, čhajale mire! Miri dukh hiňi bareder sar tumari, bo o RAJ pre ma domukľa baro pharipen.“ 14 No on chudle pale te rovel. Paľis e Orpa čumidľa la sasa a visarďa pes pale, ale e Rut ačhiľa paš late. 15 Akor e Noemi phenďa: „Dikh, e Orpa geľa pale ke peskre manuša the ke peskre devla. Dža the tu pal late!“ 16 Ale e Rut phenďa: „Preačh imar mange te vakerel, hoj tut te omukav a te džav tutar het! Kaj tu džaha, ode the me džava, a kaj tu bešeha, ode the me bešava. Tiro narodos ela miro narodos a tiro Del ela the miro Del. 17 Ode, kaj mereha tu, kamav the me te merel a ode kamav te el parunďi. Mi marel man zorales o RAJ, te domukava, hoj man tutar te odlel vareso! Ča o meriben man tutar šaj odlel.“ 18 Sar dikhľa e Noemi, hoj e Rut laha the avke kamelas te džal, preačhiľa la te prevakerel. 19 Avke džanas jekhetane dži andro foros Betlehem. Sar doavle andro Betlehem, savore manuša andral oda foros avle ke lende a o džuvľa phučenas: „Hin oda čačes e Noemi?“ 20 „Ma vičinen man imar Noemi1,20 Oda hin: bachtaľi.,“ phenďa lenge. „Vičinen man Mara1,20 Oda hin: kirko.! Bo o Nekzoraleder Del mange kerďa bari dukh andre miro dživipen. 21 Sar adarik odgeľom, sas man savoro, ale akana man o RAJ anďa pale a nane man ňič. Soske man vičinen Noemi, te o Nekzoraleder Del pes mandar visarďa a domukľa pre ma e bibach?“ 22 Avke avľa pale e Noemi andral e Moabiko phuv peskra boraha la Rutaha, savi sas Moabčanka. Avle andro Betlehem akor, sar pes chudelas te skidel upre o jačmeňis.