20. kapitola
Pavlova rozlúčka v Miléte
17Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi. 18Keď prišli k nemu, povedal im: „Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami. 19Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov. 20Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. 21Naliehavo som Židom aj Grékom vydával svedectvo o obrátení k Bohu a o viere v nášho Pána Ježiša. 22A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste dosvedčuje, že ma čakajú putá a súženie. 24Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: vydať svedectvo o evanjeliu Božej milosti.25Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo, už neuvidí moju tvár. 26Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27lebo som vám ohlasoval celý Boží zámer, nič som nezamlčal. 28Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. 29Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. 30Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu. 31Preto bdejte a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. 32Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. 33Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. 34Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. 35Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: ‚Blaženejšie je dávať, ako prijímať.‘“36Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil. 37Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.