1. kapitola

Náreky

Prvý nárek

(alef)

1Ach, aké opustené je mesto,kedysi hojne zaľudnené!Podobá sa vdove,hoci vynikalo medzi národmi.Kňažná medzi krajinamistala sa poddanou.

(bét)

2Nocou stále žalostí,slzy jej kanú po lícach.Nikto z jej milencov ju nepoteší,všetci jej druhovia ju zradilia stali sa jej nepriateľmi.

(gimel)

3Odišiel Júda do zajatiabiedny a veľmi zotročený,prebýva uprostred pohanova nenachádza miesto odpočinku.Všetci, čo ho prenasledujú,ho zastihli uprostred úzkostí.

(dalet)

4Cesty Siona smútia,keď nikto neprichádza na sviatky.Všetky jeho brány sú zničené,kňazi bedákajú,jeho panny sú zarmútené,zostala mu len trpkosť.

(hé)

5Jeho utláčatelia vládnu,jeho nepriatelia sú spokojní,lebo Hospodin ho zarmútilpre jeho mnohé vzbury.Jeho zajaté deti kráčalipred utláčateľom.

(vav)

6Dcéra Siona stratilavšetku svoju krásu,jej kniežatá sú ako jelene,čo nenachádzajú pastvua vysilené unikajúpred prenasledovateľom.

(zajin)

7Jeruzalem sa rozpomínav dňoch svojej biedy a blúdeniana všetky svoje vzácnosti,ktoré mal od pradávna.Keď jeho ľud padol do rúk protivníka,nikto mu nepomohol.Protivníci to videlia smiali sa nad jeho skazou.

(chét)

8Priveľmi hrešil Jeruzalem,preto sa stal nečistým.Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú,lebo videli jeho nahotu.On sám nariekaa odvracia sa.

(tét)

9Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha,nepamätal na svoj koniec.Napodiv klesol.Niet toho, kto by ho potešil.„Pozri, Hospodin, na moju biedu,lebo nepriateľ sa vyvyšuje.“

(jód)

10Utláčateľ vystrel svoju rukuna všetko, čo mu bolo vzácne.Veď videl pohanov,ako vošli do jeho svätyne,hoci ty si prikázal,že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.

(kaf)

11Všetok jeho ľud stená,hľadá chlieb,všetky cennosti ponúka za pokrm,aby si zachoval život.„Pozri, Hospodin, všimni si,že som znevážený.“

(lamed)

12„Vy všetci, ktorí kráčate cestou,otvorte oči a pozrite,či jestvuje bolesť ako tá moja,ktorá ma zastihla,ktorou ma Hospodin zarmútilv deň svojho planúceho hnevu.

(mém)

13Z výšin zoslal oheň,aby prenikol do mojich kostí,mojim nohám rozprestrel sieť,obrátil ma späť,vydal ma pustošeniu,trvalej biede.

(nún)

14Ťažké je jarmo mojich priestupkov,ktoré zviazal svojou rukou.Doľahlo na moju šiju,podlomilo moju silu.Pán ma vydal napospas,nemôžem obstáť.

(samech)

15Pán zavrhol všetkých mojich silákovv mojej blízkosti.Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie,aby vyhubil mojich junákov.Panenskú judskú dcéru pošliapal Pánako vo vínnom lise.

(ajin)

16Toto oplakávam,moje oči ronia slzy,lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ,čo by upokojil moju dušu.Moji synovia sú zdesení,lebo nepriateľ zmocnel.“

(pé)

17Vystiera Sion svoje ruky,nik ho nepoteší.Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovia všetkým jeho okolitým protivníkom;Jeruzalem je medzi nimiako nečistota.

(cadé)

18„Hospodin je spravodlivý,lebo som sa vzoprela jeho slovu.Nuž, počujte všetky národya pozrite na moju bolesť —moje panny a moji mládenciišli do zajatia.

(kóf)

19Volala som na svojich milencov,tí ma však zradili.Moji kňazi a staršízahynuli v meste,keď hľadali pokrm,aby si zachránili život.

(réš)

20Pozri, Hospodin, že mám súženie,znepokojené je moje vnútro,srdce sa mi obracia v hrudi,lebo som sa veľmi vzpierala.Vonku ma o deti pripravil meča v dome smrť.

(šín)

21Nepočuješ, že vzdycháma nemám tešiteľa?Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí,radujú sa, že ty si to spôsobil.Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal,aby mi boli podobní.

(tav)

22Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba.Urob im to, čo oni robili mneza všetky moje priestupky,lebo mnoho je mojich vzdychova moje srdce je zmorené.“