Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

Prvý nárek

1 (alef) Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou.1,1 Iz 51,5; 54,4 (bét)
2 Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi.1,2 Jer 2,25; 4,30 (gimel) 3 Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred úzkostí.1,3 2Krľ 24,14-16 (dalet) 4 Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť.1,4 Joel 1,9 (hé) 5 Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom. (vav) 6 Dcéra Siona stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom.1,6 2Krľ 25,3; Iz 5,13 (zajin) 7 Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou.1,7 Ž 89,42-46 (chét) 8 Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa.1,8 Ez 16,37 (tét) 9 Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. „Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje.“1,9 Ž 73,17 (jód) 10 Utláčateľ vystrel svoju ruku na všetko, čo mu bolo vzácne. Veď videl pohanov, ako vošli do jeho svätyne, hoci ty si prikázal, že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.1,10 Dt 23,2-4; Ž 79,1; Nár 2,7 (kaf) 11 Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb, všetky cennosti ponúka za pokrm, aby si zachoval život. „Pozri, Hospodin, všimni si, že som znevážený.“1,11 Ž 37,25; Jer 38,9; 52,6; Tob 8,2 (lamed) 12 „Vy všetci, ktorí kráčate cestou, otvorte oči a pozrite, či jestvuje bolesť ako tá moja, ktorá ma zastihla, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho planúceho hnevu. (mém) 13 Z výšin zoslal oheň, aby prenikol do mojich kostí, mojim nohám rozprestrel sieť, obrátil ma späť, vydal ma pustošeniu, trvalej biede. (nún) 14 Ťažké je jarmo mojich priestupkov, ktoré zviazal svojou rukou. Doľahlo na moju šiju, podlomilo moju silu. Pán ma vydal napospas, nemôžem obstáť.1,14 Dt 28,48 (samech) 15 Pán zavrhol všetkých mojich silákov v mojej blízkosti. Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie, aby vyhubil mojich junákov. Panenskú judskú dcéru pošliapal Pán ako vo vínnom lise.1,15 2Krn 36,17; Iz 63,1-3 (ajin) 16 Toto oplakávam, moje oči ronia slzy, lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ, čo by upokojil moju dušu. Moji synovia sú zdesení, lebo nepriateľ zmocnel.“1,16 Jer 14,17 (pé) 17 Vystiera Sion svoje ruky, nik ho nepoteší. Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovi a všetkým jeho okolitým protivníkom; Jeruzalem je medzi nimi ako nečistota. (cadé) 18 „Hospodin je spravodlivý, lebo som sa vzoprela jeho slovu. Nuž, počujte všetky národy a pozrite na moju bolesť — moje panny a moji mládenci išli do zajatia. (kóf) 19 Volala som na svojich milencov1,19 V hebr. je totiž Sion ženského rodu., tí ma však zradili. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď hľadali pokrm, aby si zachránili život.1,19 Jer 30,14; Nár 1,2.11 (réš) 20 Pozri, Hospodin, že mám súženie, znepokojené je moje vnútro, srdce sa mi obracia v hrudi, lebo som sa veľmi vzpierala. Vonku ma o deti pripravil meč a v dome smrť.1,20 Dt 32,25; Jer 4,19 (šín) 21 Nepočuješ, že vzdychám a nemám tešiteľa? Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že ty si to spôsobil. Daj, aby prišiel deň, ktorý si predpovedal, aby mi boli podobní. (tav) 22 Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba. Urob im to, čo oni robili mne za všetky moje priestupky, lebo mnoho je mojich vzdychov a moje srdce je zmorené.“1,22 Jer 8,18; 51,35