1. kapitola

Alexander Veľký

1 Alexander Macedónsky, Filipov syn, vládol najprv nad Gréckom. Potom vytiahol z krajiny Chitim, porazil Dária, kráľa Peržanov a Médov, a začal kraľovať miesto neho. 2 Viedol mnohé vojny, zmocnil sa pevností a pozabíjal kráľov zeme. 3 Prenikol až na kraj zeme a vyplienil mnoho národov. Zem pred ním stíchla, začal sa vyvyšovať a srdce mu spyšnelo. 4 Sústredil obrovskú moc a ovládol krajiny, národy a kniežatá. Museli mu odvádzať poplatky. 5 Potom však klesol na lôžko a keď tušil, že umiera, 6 povolal si popredných veľmožov, v mladosti s ním vychovávaných, a ešte zaživa medzi nich rozdelil svoje kráľovstvo. 7 Alexander panoval dvanásť rokov, potom zomrel. 8 Jeho veľmoži prevzali vládu, každý v pridelenom kraji. 9 Po jeho smrti si všetci nasadili koruny a po nich zasa na mnoho rokov ich synovia. Popáchali na zemi veľa zlého.

Antiochos IV. Epifanés

10 Z nich vyrástol aj hriešny výhonok Antiochos Epifanés, syn kráľa Antiocha, ktorý bol rukojemníkom v Ríme. V roku stotridsaťsedem sa stal kráľom gréckeho kráľovstva. 11 V tých dňoch vzišli z Izraela synovia, ktorí nedbali na zákon. Mnohých prehovárali takto: „Poďme a uzavrime zmluvu s okolitými národmi, veď odvtedy, čo sme sa od nich oddelili, postihlo nás mnoho zlého.“ 12 Tieto slová sa im páčili 13 a niektorí z ľudu sa ochotne s tým vybrali ku kráľovi. Ten im dal plnú moc zaviesť obyčaje pohanov. 14 Podľa pohanských zvykov vybudovali v Jeruzaleme telocvičňu, 15 odstránili zo seba znak obriezky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa, aby páchali zlo. 16 Keď mal Antiochos dojem, že sa jeho kráľovstvo upevnilo, zatúžil vládnuť aj nad Egyptom, aby tak panoval nad dvoma ríšami. 17 S veľkým vojskom vtiahol do Egypta, s vojenskými vozmi, so slonmi, s jazdcami a s obrovským loďstvom. 18 Dal sa do vojny s egyptským kráľom Ptolemaiom. Ptolemaios sa pred ním dal na ústup a ušiel. Mal mnoho padlých a ranených. 19 Antiochos dobyl egyptské opevnené mestá a vyplienil krajinu. 20 Po porážke Egypta v roku stoštyridsaťtri sa Antiochos vrátil a tiahol proti Izraelu a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom. 21 V spupnej pýche vošiel do svätyne a odniesol zlatý oltár, svietnik a všetko k nemu prislúchajúce náčinie, 22 stôl na predkladanie chlebov, obetné čaše a misky, zlaté kadidelnice, oponu, vence aj zlatú ozdobu z priečelia chrámu. Všetko zlato dal poodlupovať. 23 Vzal striebro a zlato i drahocenné nádoby. Pobral aj ukryté poklady, ktoré našiel. 24 Keď to všetko vzal, odišiel do svojej krajiny. Zavraždil veľa ľudí a mal náramne chvastavé reči. 25 Všade v Izraeli zavládol veľký smútok. 26 Nariekali kniežatá i starší, chradli panny a mládenci, vädla krása žien. 27 Každý ženích zanôtil žalospev a nevesta sediaca v spálni nariekala. 28 Zem sa chvela kvôli svojim obyvateľom a celý Jákobov dom sa zahalil hanbou.

Apollónios v Jeruzaleme

29 Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest hlavného vyberača daní. Do Jeruzalema prišiel s veľkým množstvom vojska. 30 Ľstivo sa im prihováral slovami o mieri, až mu uverili. Vtedy náhle prepadol mesto, zasadil mu veľký úder a pozabíjal mnoho ľudu z Izraela. 31 Mesto vydrancoval a zapálil, domy a hradby dookola v ňom rozváľal. 32 Nepriatelia zajali ženy a deti, vzali si aj dobytok. 33 Dávidovo mesto obstavali veľkým a vysokým múrom s opevnenými vežami. Urobili si z neho pevnosť. 34 Tam usadili hriešnych ľudí, porušovateľov zákona, ktorí sa tam zabývali. 35 Nahromadili si zbrane i zásoby potravín a uložili si tam korisť, ktorú nakradli v Jeruzaleme, čím sa pevnosť stala veľkou hrozbou. 36 Stala sa úkladnou pascou pre svätyňu a natrvalo hrozným pokušiteľom pre Izrael. 37 Okolo svätyne prelievali nevinnú krv a tak znesväcovali svätyňu. 38 Obyvatelia Jeruzalema kvôli nim utiekli a mesto sa stalo príbytkom cudzincov, pre vlastných rodákov sa stalo cudzinou a jeho deti ho opustili. 39 Jeho svätyňa spustla ako púšť, jeho sviatky sa zmenili na náreky, sobotné slávnosti boli potupou, jeho česť potupou. 40 Ako ho voľakedy napĺňala sláva, tak teraz bolo plné pohŕdania a jeho vznešenosť sa zmenila na zármutok.

Zákaz obriezky a obetovania

41 Kráľ Antiochos vydal písomné nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci v ňom majú byť jedným ľudom 42 a každý má zanechať svoje zvyky. Všetky národy sa zariadili podľa kráľovského príkazu. 43 Aj mnohí z Izraela našli záľubu v kulte, ktorý zaviedol, obetovali modlám a znesväcovali sobotu. 44 Kráľ prostredníctvom poslov poslal písomné úpravy do Jeruzalema i do judských miest, aby sa správali podľa zvykov cudzích tejto krajine; 45 zakázal prinášať spaľované a nápojové obety vo svätyni a prikázal znesväcovať soboty a sviatky, 46 poškvrňovať svätyňu a posvätné veci, 47 stavať oltáre, zriaďovať posvätné háje i chrámy pre modly, obetovať svine a nečisté zvieratá, 48 nechávať svojich synov neobrezaných, poškvrňovať svoje duše všetkým nečistým a ohavným, 49 nedbať viac na zákon a zmeniť jeho právne predpisy. 50 Kto by neurobil podľa kráľovského príkazu, má byť usmrtený. 51 Všetky tieto príkazy rozoslal do celého svojho kráľovstva a určil dozorcov nad všetkým ľudom. Všetkým judským mestám prikázal prinášať obety. 52 Vtedy sa k nim pripojili mnohí z ľudu, každý, kto opustil zákon. Páchali v krajine zlo 53 a prinútili Izraelitov ukrývať sa po všelijakých skrýšach. 54 Pätnásteho kisléva roku stoštyridsaťšesť postavil na oltár ohavnosť spustošenia a dookola po judských mestách vystaval oltáre. 55 Kadidlové obety prinášali pri dverách domov a na širokých priestranstvách. 56 No knihy zákona, ktoré našli, roztrhali a spálili v ohni. 57 Ak sa u niekoho našla kniha zmluvy, a ak mal niekto záľubu v zákone, bol podľa kráľovského rozsudku popravený. 58 Zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac a proti každému, koho v mestách pri niečom pristihli. 59 Dvadsiateho piateho dňa mesiaca obetovali na obetisku nad oltárom zápalných obiet. 60 Ženy, ktoré dali obrezať svoje deti, usmrcovali podľa príkazu, 61 dojčatá im vešali na krk, vraždili ich príbuzných a tých, čo ich obrezávali. 62 Mnohí však v Izraeli ostali pevní a sami v sebe si predsavzali, že nebudú jesť nič nečisté. 63 Zvolili radšej smrť, než sa poškvrniť nečistými jedlami a znesvätiť svätú zmluvu, a zomreli. 64 Na Izrael doľahol veľmi veľký hnev.