1. kapitola
Prvá kniha Makabejcov
Alexander Veľký
1Alexander Macedónsky, Filipov syn, vládol najprv nad Gréckom. Potom vytiahol z krajiny Chitim, porazil Dária, kráľa Peržanov a Médov, a začal kraľovať miesto neho.2Viedol mnohé vojny, zmocnil sa pevností a pozabíjal kráľov zeme.3Prenikol až na kraj zeme a vyplienil mnoho národov. Zem pred ním stíchla, začal sa vyvyšovať a srdce mu spyšnelo.4Sústredil obrovskú moc a ovládol krajiny, národy a kniežatá. Museli mu odvádzať poplatky.5Potom však klesol na lôžko a keď tušil, že umiera,6povolal si popredných veľmožov, v mladosti s ním vychovávaných, a ešte zaživa medzi nich rozdelil svoje kráľovstvo.7Alexander panoval dvanásť rokov, potom zomrel.8Jeho veľmoži prevzali vládu, každý v pridelenom kraji.9Po jeho smrti si všetci nasadili koruny a po nich zasa na mnoho rokov ich synovia. Popáchali na zemi veľa zlého.Antiochos IV. Epifanés
10Z nich vyrástol aj hriešny výhonok Antiochos Epifanés, syn kráľa Antiocha, ktorý bol rukojemníkom v Ríme. V roku stotridsaťsedem sa stal kráľom gréckeho kráľovstva.11V tých dňoch vzišli z Izraela synovia, ktorí nedbali na zákon. Mnohých prehovárali takto: „Poďme a uzavrime zmluvu s okolitými národmi, veď odvtedy, čo sme sa od nich oddelili, postihlo nás mnoho zlého.“12Tieto slová sa im páčili13a niektorí z ľudu sa ochotne s tým vybrali ku kráľovi. Ten im dal plnú moc zaviesť obyčaje pohanov.14Podľa pohanských zvykov vybudovali v Jeruzaleme telocvičňu,15odstránili zo seba znak obriezky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa, aby páchali zlo.16Keď mal Antiochos dojem, že sa jeho kráľovstvo upevnilo, zatúžil vládnuť aj nad Egyptom, aby tak panoval nad dvoma ríšami.17S veľkým vojskom vtiahol do Egypta, s vojenskými vozmi, so slonmi, s jazdcami a s obrovským loďstvom.18Dal sa do vojny s egyptským kráľom Ptolemaiom. Ptolemaios sa pred ním dal na ústup a ušiel. Mal mnoho padlých a ranených.19Antiochos dobyl egyptské opevnené mestá a vyplienil krajinu.20Po porážke Egypta v roku stoštyridsaťtri sa Antiochos vrátil a tiahol proti Izraelu a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom.21V spupnej pýche vošiel do svätyne a odniesol zlatý oltár, svietnik a všetko k nemu prislúchajúce náčinie,22stôl na predkladanie chlebov, obetné čaše a misky, zlaté kadidelnice, oponu, vence aj zlatú ozdobu z priečelia chrámu. Všetko zlato dal poodlupovať.23Vzal striebro a zlato i drahocenné nádoby. Pobral aj ukryté poklady, ktoré našiel.24Keď to všetko vzal, odišiel do svojej krajiny. Zavraždil veľa ľudí a mal náramne chvastavé reči.25Všade v Izraeli zavládol veľký smútok.26Nariekali kniežatá i starší, chradli panny a mládenci, vädla krása žien.27Každý ženích zanôtil žalospev a nevesta sediaca v spálni nariekala.28Zem sa chvela kvôli svojim obyvateľom a celý Jákobov dom sa zahalil hanbou.Apollónios v Jeruzaleme
29Po dvoch rokoch poslal kráľ do judských miest hlavného vyberača daní. Do Jeruzalema prišiel s veľkým množstvom vojska.30Ľstivo sa im prihováral slovami o mieri, až mu uverili. Vtedy náhle prepadol mesto, zasadil mu veľký úder a pozabíjal mnoho ľudu z Izraela.31Mesto vydrancoval a zapálil, domy a hradby dookola v ňom rozváľal.32Nepriatelia zajali ženy a deti, vzali si aj dobytok.33Dávidovo mesto obstavali veľkým a vysokým múrom s opevnenými vežami. Urobili si z neho pevnosť.34Tam usadili hriešnych ľudí, porušovateľov zákona, ktorí sa tam zabývali.35Nahromadili si zbrane i zásoby potravín a uložili si tam korisť, ktorú nakradli v Jeruzaleme, čím sa pevnosť stala veľkou hrozbou.36Stala sa úkladnou pascou pre svätyňu a natrvalo hrozným pokušiteľom pre Izrael.37Okolo svätyne prelievali nevinnú krv a tak znesväcovali svätyňu.38Obyvatelia Jeruzalema kvôli nim utiekli a mesto sa stalo príbytkom cudzincov, pre vlastných rodákov sa stalo cudzinou a jeho deti ho opustili.39Jeho svätyňa spustla ako púšť, jeho sviatky sa zmenili na náreky, sobotné slávnosti boli potupou, jeho česť potupou.40Ako ho voľakedy napĺňala sláva, tak teraz bolo plné pohŕdania a jeho vznešenosť sa zmenila na zármutok.Zákaz obriezky a obetovania
41Kráľ Antiochos vydal písomné nariadenie pre celé kráľovstvo, že všetci v ňom majú byť jedným ľudom42a každý má zanechať svoje zvyky. Všetky národy sa zariadili podľa kráľovského príkazu.43Aj mnohí z Izraela našli záľubu v kulte, ktorý zaviedol, obetovali modlám a znesväcovali sobotu.44Kráľ prostredníctvom poslov poslal písomné úpravy do Jeruzalema i do judských miest, aby sa správali podľa zvykov cudzích tejto krajine;45zakázal prinášať spaľované a nápojové obety vo svätyni a prikázal znesväcovať soboty a sviatky,46poškvrňovať svätyňu a posvätné veci,47stavať oltáre, zriaďovať posvätné háje i chrámy pre modly, obetovať svine a nečisté zvieratá,48nechávať svojich synov neobrezaných, poškvrňovať svoje duše všetkým nečistým a ohavným,49nedbať viac na zákon a zmeniť jeho právne predpisy.50Kto by neurobil podľa kráľovského príkazu, má byť usmrtený.51Všetky tieto príkazy rozoslal do celého svojho kráľovstva a určil dozorcov nad všetkým ľudom. Všetkým judským mestám prikázal prinášať obety.52Vtedy sa k nim pripojili mnohí z ľudu, každý, kto opustil zákon. Páchali v krajine zlo53a prinútili Izraelitov ukrývať sa po všelijakých skrýšach.54Pätnásteho kisléva roku stoštyridsaťšesť postavil na oltár ohavnosť spustošenia a dookola po judských mestách vystaval oltáre.55Kadidlové obety prinášali pri dverách domov a na širokých priestranstvách.56No knihy zákona, ktoré našli, roztrhali a spálili v ohni.57Ak sa u niekoho našla kniha zmluvy, a ak mal niekto záľubu v zákone, bol podľa kráľovského rozsudku popravený.58Zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac a proti každému, koho v mestách pri niečom pristihli.59Dvadsiateho piateho dňa mesiaca obetovali na obetisku nad oltárom zápalných obiet.60Ženy, ktoré dali obrezať svoje deti, usmrcovali podľa príkazu,61dojčatá im vešali na krk, vraždili ich príbuzných a tých, čo ich obrezávali.62Mnohí však v Izraeli ostali pevní a sami v sebe si predsavzali, že nebudú jesť nič nečisté.63Zvolili radšej smrť, než sa poškvrniť nečistými jedlami a znesvätiť svätú zmluvu, a zomreli.64Na Izrael doľahol veľmi veľký hnev.