1. kapitola

Mardochejov sen

1a V druhom roku vlády veľkého kráľa Artaxerxa, v prvý deň mesiaca nisán, mal sen Mardochej, syn Jaira, Semeiovho syna, ktorý bol synom Kisaja z Benjamínovho kmeňa. 1b Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, významný človek, čo konal službu na kráľovskom dvore. 1c Bol jedným zo zajatcov, ktorých spolu s judským kráľom Jechonjom odviedol z Jeruzalema do zajatia babylonský kráľ Nebukadnesar. 1d Jeho sen bol takýto: Bolo počuť zvuky, rachot, hromy a zemetrasenie a zmätok na celej zemi. 1e Vtom sa objavili dva obrovské draky pripravené na súboj a všade sa rozliehal ich hrozivý rev. 1f Na ich rev sa každý národ vychystal do vojny, aby bojovali proti národu spravodlivých. 1g Bol to deň tmy a čierňavy, súženie a úzkosť, pohroma a hrozný zmätok na zemi! 1h Celý spravodlivý národ sa vyľakal, lebo sa obávali nešťastí, čo im hrozili. Pripravovali sa na to, že zahynú. Volali k Bohu. 1i Na ich volanie sa malý prameň rozrástol na veľkú rieku, v ktorej prúdilo množstvo vody. 1k Rozvidnelo sa a vyšlo slnko, pokorení boli povýšení a pohltili mocných. — 1l Mardochej sa po tomto sne, v ktorom videl, čo Boh zamýšľa urobiť, zobudil. Ustavične naň myslel a až do večera sa zo všetkých síl usiloval pochopiť ho.

Odhalenie sprisahania

1m Raz, keď Mardochej oddychoval na nádvorí, kde boli aj dvaja eunuchovia Gabata a Tarra, strážcovia dvora, 1n začul, ako sa dohovárajú. Začal skúmať, s čím si robia toľké starosti. Zistil, že sa chystajú vystrieť ruku na kráľa Artaxerxa, preto o tom podal kráľovi správu. 1o Kráľ podrobil oboch eunuchov výsluchu. Keď sa priznali, odsúdil ich na smrť. 1p Tieto skutočnosti dal kráľ zapísať do kroniky a zapísal ich aj Mardochej. 1q Kráľ prikázal Mardochejovi, aby konal službu v paláci a za tieto služby ho obdaroval darmi. 1r Bol tam aj chvastúň Haman, Hamadatov syn, ktorého si kráľ veľmi vážil. Ten sa pre tých dvoch kráľovských komorníkov usiloval uškodiť Mardochejovi a jeho ľudu.

Hostina u kráľa

1s Po týchto udalostiach, keď kráľ Artaxerxes mocne vládol od Indie až po Etiópiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami, 2 zaujal kráľ Artaxerxes trón v meste Súzy. 3 V treťom roku svojho kraľovania usporiadal hostinu pre priateľov a pre príslušníkov ostatných národov, pre veľmožov Peržanov a Médov, ako aj pre vladárov provincií. 4 Potom im na celých stoosemdesiat dní vystavil na obdiv bohatstvo svojej ríše a nádheru a slávu svojej vznešenosti. 5 Keď sa tento čas zavŕšil, usporiadal kráľ na nádvorí kráľovského domu sedemdňovú hostinu pre ľud rozličných národností, ktoré sa zdržiavali v meste. 6 Nádvorie bolo vyzdobené jemnými ľanovými a bavlnenými závesmi natiahnutými pomocou ľanových purpurových šnúr na zlatých a strieborných kvádroch; tie boli na stĺpoch z mramoru a drahých kameňov. Na dlažbe zo smaragdových kameňov, perlete a mramoru boli zlaté a strieborné lôžka a na nich prikrývky z priesvitnej pestro vyšívanej látky. Dookola boli porozsýpané ruže, 7 zlaté a strieborné čaše, pohár vykladaný diamantmi, ohodnotený na tridsaťtisíc talentov. K tomu bolo množstvo lahodného vína, z ktorého pil aj sám kráľ. 8 Táto hostina bola bez obmedzení: tak si to želal kráľ a svojim správcom prikázal, aby vyhoveli jeho želaniu i želaniam ostatných. 9 Podobne ako Artaxerxes aj kráľovná Astin usporiadala pohostenie pre ženy v kráľovských komnatách. 10 Na siedmy deň, keď bol kráľ v dobrej nálade, povedal siedmim komorníkom, osobným služobníkom kráľa Artaxerxa: Hamanovi, Bazanovi, Tarrovi, Bórazovi, Zatoltovi, Abatazovi a Tarabovi, 11 aby k nemu priviedli kráľovnú, nech zasadne na kráľovský trón, nech jej založia čelenku a všetkým vladárom i národom ukážu jej krásu, lebo bola krásna. 12 Kráľovná Astin však odmietla ísť s komorníkmi. Kráľa sa to dotklo a nahneval sa. 13 Vtedy povedal svojim priateľom: „Nuž takto sa vyjadrila Astin? Rozsúďte a rozhodnite tento prípad!“ 14 Prišli k nemu Arkesaios, Sarsataios, Malésear, vladári Peržanov a Médov, kráľovi najbližší, ktorí sedeli na prvých miestach pri kráľovi, 15 a oznámili mu, ako podľa zákonov treba postupovať voči kráľovnej Astin, pretože nesplnila príkaz, ktorý jej dal kráľ prostredníctvom komorníkov. 16 Vtedy povedal Muchaios kráľovi a vladárom: „Kráľovná Astin urazila nielen kráľa, ale aj všetkých kráľových vladárov a náčelníkov.“ 17 Kráľ im totiž zopakoval slová kráľovnej i to, ako mu odpovedala. „Veď ako ona odvrávala kráľovi Artaxerxovi, 18 tak sa oddnes podobne opovážia znevažovať svojich mužov ostatné manželky perzských a médskych vladárov, keďže počuli, čo povedala kráľovi. 19 Ak s tým kráľ súhlasí, nech vydá kráľovské nariadenie a zapíšu ho do médskych a perzských zákonov. Nemožno postupovať inak! Kráľovná už nesmie vojsť ku kráľovi a jej kráľovskú hodnosť nech kráľ dá lepšej žene. 20 Nech sa rozšíri tento zákon kráľa a platí v celom jeho kráľovstve. Potom budú všetky ženy úctou zahŕňať svojich manželov, od chudobného po bohatého.“ 21 Táto reč sa páčila kráľovi i vladárom a kráľ urobil, ako navrhoval Muchaios. 22 Poslal posolstvá do celého kráľovstva, do každej krajiny v jej reči, aby sa mužom prejavovala úcta v ich domácnostiach.