1. kapitola

Pozdrav

1 Pavol, služobník Boha a apoštol Ježiša Krista, pre vieru Božích vyvolených a pre poznanie pravdy, ktorá je v súlade s nábožnosťou,
2 v nádeji na večný život, ktorý prisľúbil pravdivý Boh pred večnými vekmi. 3 V určenom čase však zjavil svoje slovo v hlásaní, ktoré mi bolo zverené v súlade s príkazom nášho Spasiteľa, Boha. 4 Títovi, svojmu pravému synovi v spoločnej viere: Milosť a pokoj od Boha Otca a Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.

Títova činnosť na Kréte

5 Preto som ťa nechal na Kréte, aby si dal do poriadku, čo ešte ostáva, a aby si v mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal:
6 má to byť bezúhonný muž, jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nie sú obviňované z neviazaného života a neposlušnosti. 7 Veď biskup ako Boží správca musí byť bezúhonný, nie samoľúby, nie hnevlivý, nie pijan, nie bitkár, nesmie túžiť po nečestnom zisku, 8 ale byť pohostinný, musí milovať dobro, musí byť uvážlivý, spravodlivý, zbožný, zdržanlivý. 9 Musí sa pridŕžať spoľahlivého slova podľa učenia, má byť schopný povzbudzovať v zdravom učení i usvedčovať odporcov. 10 Je totiž mnoho neposlušných, táravých a zvodcov, najmä medzi obrezanými. 11 Tých treba umlčať, veď rozvracajú celé domácnosti, keď pre nečestný zisk učia, čo sa nesmie. 12 Ich vlastný prorok, jeden spomedzi nich, povedal: Kréťania sú ustaviční klamári, zlé zvieratá, lenivé bruchá. 13 Toto svedectvo je pravdivé. Preto ich prísne karhaj, aby ozdraveli vo viere. 14 Nech sa nepridŕžajú židovských bájí a prikázaní ľudí, ktorí sa odvrátili od pravdy. 15 Čistým je všetko čisté. Ale poškvrneným a neveriacim nič nie je čisté, naopak, poškvrnený je aj ich rozum, aj svedomie. 16 Vyhlasujú, že poznajú Boha, ale skutkami to popierajú. Sú odporní a neposlušní a nie sú súci na nijaký dobrý skutok.