1. kapitola

Pozdrav

1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celom Achájsku: 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

Pavlova vďaka za útechu v utrpení

3 Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. 5 Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy. 6 A tak, ak sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu; ak sme potešovaní, aj to je na vašu útechu, ktorá sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. 7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, pretože vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak ju budete mať i na úteche. 8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, takže sme si zúfali nad svojím životom. 9 Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, aby sme dôverovali nie sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí, 11 ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorej sa nám dostáva na príhovor mnohých, vzdávali mnohí za nás vďaku.

Odklad Pavlovej návštevy

12 Toto je naša chvála: svedectvo nášho svedomia, že sme na svete a o to viac medzi vami žili v úprimnosti a čistote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však, že nás až do konca budete poznávať, 14 ako ste už sčasti spoznali, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne, 16 a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Judska. 17 Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“? 18 Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“, aj „nie“! 19 Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“. 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“ Bohu na slávu skrze nás. 21 Ten však, ktorý nás spolu s vami upevňuje v Kristovi a pomazal nás, je Boh. 22 On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok. 23 Volám však Boha za svedka svojej duše, že len kvôli tomu, aby som vás ušetril, som už viac neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme spolupracovať na vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.