1. kapitola
Habakuk
Chaldejci — nástroj Božieho súdu
1Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním.2Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin,a ty ma nevypočuješ?Volám na teba: „Násilie!“, ale nepomáhaš.3Prečo mi dávaš vidieť krivdu,aj sám sa pozeráš na trápenie?Skaza a ukrutnosť je predo mnou.Aj spor vzniká a hádka povstáva.4Preto je zákon neúčinnýa právo nevychádza na svetlo,lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého.Právo je preto prekrucované.5„Pohliadnite na národy a viďte!Len sa pozrite a zastaňte v údive,lebo za vašich dní konám dielo,ktorému by ste neverili,keby vám ho rozpovedali.6Vzbudím totiž Chaldejcov,národ vzdorovitý a dravý,ktorý prejde šíravy zeme,aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho.7Je hrozný a príšerný.Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba.8Jeho kone sú rýchlejšie než leopardya divokejšie než vlci za súmraku.Jeho jazdci uháňajú.Zďaleka sa priženú jeho kone,priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou.9Každý z nich ide za násilím,dychtivo mieri vpred na východa zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku.10Tento národ sa vysmieva z kráľov,kniežatá sú mu na posmech,z každej pevnosti sa smeje,navŕši zeminu a zaujme ju.11Potom sa preženie ako vietora previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom.“Boh je spravodlivý
12Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme!Hospodin, poveril si ho súdom;Skala, uložil si mu trestať.13Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo.Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie!Prečo hľadíš na neverných a mlčíš,keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?14Ľudí si urobil podobných morským rybáma plazom, ktoré nemajú vládcu.15Všetky ich chytá na udicu,vlečie vo svojej sietia zhromažďuje do svojho čereňa;raduje sa z toho a jasá.16Preto obetuje svojej sietia svojmu čereňu páli kadidlo,lebo má z nich tučný podiela výdatný pokrm.17Vari bude neustále vyprázdňovať sieťa neľútostne vraždiť národy?