1. kapitola

Úvod

1 Hoci sa už mnohí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3 predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a postupne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, 4 aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili.

Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa

5 Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9 podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. 10 Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. 11 Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. 12 Pri pohľade na neho sa Zachariáš preľakol a doľahla naňho hrôza. 13 Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14 Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. 15 Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. 16 Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a prichystal tak Pánovi pripravený ľud.“ 18 Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19 Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. 20 Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.“ 21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22 Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; robil im posunky a zostal nemý. 23 Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. 24 Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala a skrývala sa päť mesiacov. Hovorila: 25 „Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Zvestovanie narodenia Ježiša Krista

26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, 27 k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. 28 Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ 29 Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. 30 Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34 Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. 36 Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, 37 lebo u Boha nič nie je nemožné.“ 38 Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.

Mária na návšteve u Alžbety

39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 Zvolala mocným hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! 43 Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. 45 Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.“

Máriin chválospev

46 Vtedy Mária prehovorila: „Velebí moja duša Pána 47 a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49 pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; 52 mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nasýtil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56 Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Narodenie Jána Krstiteľa

57 Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. 60 Ale matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 Oni hovorili: „Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.“ 62 Obrátili sa na jeho otca, aké mu chce dať meno. 63 On požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“ Všetci sa tomu čudovali. 64 Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. 65 Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66 Všetci, čo to počuli, uchovali si to vo svojom srdci a vraveli: „Čím len bude toto dieťa?“ Pánova ruka totiž bola s ním.

Zachariášovo proroctvo

67 Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto: 68 „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako oddávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi; 74 umožní nám, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľov slúžili mu bez strachu 75 vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni. 76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty; 77 a dal poznať jeho ľudu spásu v odpustení hriechov 78 z hĺbky milosrdenstva nášho Boha, ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti, 79 aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“ 80 Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na osamelom mieste až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.