1. kapitola
Evanjelium podľa Lukáša
Úvod
1Hoci sa už mnohí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, 2ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a postupne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, 4aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili.Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa
5Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. 7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. 10Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. 11Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. 12Pri pohľade na neho sa Zachariáš preľakol a doľahla naňho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. 15Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. 16Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. 17On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a prichystal tak Pánovi pripravený ľud.“ 18Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. 20Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.“21Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; robil im posunky a zostal nemý. 23Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. 24Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala a skrývala sa päť mesiacov. Hovorila: 25„Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“Zvestovanie narodenia Ježiša Krista
26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, 27k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. 28Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ 29Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. 30Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ 35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. 36Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, 37lebo u Boha nič nie je nemožné.“ 38Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.Mária na návšteve u Alžbety
39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. 40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42Zvolala mocným hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! 43Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. 45Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.“Máriin chválospev
46Vtedy Mária prehovorila:„Velebí moja duša Pána47a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi,48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,49pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,a sväté je jeho meno,50a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenies tými, čo sa ho boja.51Prejavil silu svojím ramenom;rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;52mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.53Hladných nasýtil dobrotamia bohatých prepustil naprázdno.54Ujal sa Izraela, svojho služobníka,lebo pamätá na milosrdenstvo,55ako sľúbil našim otcom:Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“56Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.Narodenie Jána Krstiteľa
57Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. 60Ale matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61Oni hovorili: „Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.“ 62Obrátili sa na jeho otca, aké mu chce dať meno. 63On požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“ Všetci sa tomu čudovali. 64Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. 65Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66Všetci, čo to počuli, uchovali si to vo svojom srdci a vraveli: „Čím len bude toto dieťa?“ Pánova ruka totiž bola s ním.Zachariášovo proroctvo
67Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto:68„Požehnaný Pán, Boh Izraela,lebo navštívil a vykúpil svoj ľud69a vzbudil nám mocného Spasiteľav dome svojho služobníka Dávida,70ako oddávnahovoril ústami svojich svätých prorokov,71že nás oslobodí od našich nepriateľova z rúk všetkých, čo nás nenávidia.72Preukázal milosrdenstvo našim otcoma rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu,73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi;74umožní nám, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľovslúžili mu bez strachu75vo svätosti a v spravodlivostipred jeho tvárou po všetky naše dni.76A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty;77a dal poznať jeho ľudu spásuv odpustení hriechov78z hĺbky milosrdenstva nášho Boha,ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti,79aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti,a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“80Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na osamelom mieste až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.