1. kapitola

Dávidova staroba

1 Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa. 2 Služobníci mu odporúčali: „Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial.“ 3 Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abišag a priviedli ju ku kráľovi. 4 To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.

Adonija chce byť kráľom

5 Chaggítin syn Adonija sa vystatoval: „Vládnuť budem ja!“ Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. 6 Otec mu nikdy nevyčítal: „Prečo to robíš?“ Bol peknej postavy a narodil sa po Absolónovi. 7 Mal dohodu s Cerujiným synom Joábom a s kňazom Ebjatárom. Tí podporovali Adoniju. 8 No ani kňaz Cadók, ani Jojadov syn Benaja, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adonijom. 9 Adonija raz obetoval ovce, dobytok a vykŕmené teľce pri Eben-Zochelete, ktorý je pri Én-Rogeli. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov i všetkých Júdovcov v službe kráľa. 10 Proroka Nátana, Benaju, hrdinov a svojho brata Šalamúna však nepozval.

Šalamún na tróne

11 Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: „Nepočula si, že Chaggítin syn Adonija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom? 12 Poď teda, poradím ti, ako zachrániš seba i svojho syna Šalamúna. 13 Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: ‚Či kráľ, môj pán, neprisahal svojej služobnici: »Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on zasadne na môj trón?« Prečo sa stal teda kráľom Adonija?‘ 14 Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a potvrdím tvoje slová.“ 15 Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abišag ho opatrovala. 16 Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: „Čo si želáš?“ 17 Odpovedala mu: „Pán môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: ‚Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón.‘ 18 Teraz sa však stal kráľom Adonija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19 Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Joába, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20 K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa. 21 V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim predkom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.“ 22 Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan. 23 Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Nátan.“ Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem. 24 Nátan sa potom spýtal: „Môj pán a kráľ, ty si to povedal: ‚Adonija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?‘ 25 Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: ‚Nech žije kráľ Adonija!‘ 26 Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cadóka, ani Jojadovho syna Benaju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27 Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.“ 28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: „Zavolajte mi Batšebu!“ Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním. 29 Kráľ prísažne vyhlásil: „Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap, 30 ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún.“ 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: „Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!“ 32 Potom kráľ Dávid prikázal: „Zavolajte mi kňaza Cadóka, proroka Nátana a Jojadovho syna Benaju!“ Keď pred neho predstúpili, 33 kráľ im povedal: „Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu. 34 Tam ho kňaz Cadók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘ 35 Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.“ 36 Jojadov syn Benaja odpovedal kráľovi: „Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa. 37 Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána.“ 38 Kňaz Cadók, prorok Nátan, Jojadov syn Benaja, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu. 39 Kňaz Cadók vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: „Nech žije kráľ Šalamún!“ 40 Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.

Potlačenie vzbury

41 Počul to Adonija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Joáb počul zvuk trúby, spýtal sa: „Prečo je toľko hluku v meste?“ 42 Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adonija mu povedal: „Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu.“ 43 Jonatán mu však odvetil: „Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 Kráľ s ním poslal kňaza Cadóka, proroka Nátana, Jojadovho syna Benaju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu. 45 Kňaz Cadók s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli. 46 Šalamún už sedí na kráľovskom tróne. 47 Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: ‚Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj!‘ Kráľ sa na lôžku uklonil 48 a dodal: ‚Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!‘“ 49 Tu sa všetci Adonijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou. 50 Adonija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Šalamúnovi oznámili: „Adonija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: ‚Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka.‘“ 52 Šalamún odpovedal: „Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie.“ 53 Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: „Choď domov!“