1. kapitola

List Židom do Egypta z roku 124 pred Kristom

1 Bratia Židia, ktorí žijú v Jeruzaleme a v judskej krajine, posielajú pozdravy a želanie pokoja bratom Židom v Egypte. 2 Kiež vám Boh dá blaho a kiež sa rozpamätá na svoju zmluvu, ktorú urobil so svojimi vernými služobníkmi Abrahámom, Izákom a Jákobom. 3 Nech vám všetkým dá odvahu uctievať ho a z celého srdca aj s ochotnou dušou plniť jeho vôľu. 4 Nech vám otvorí srdce pre svoj zákon a predpisy a nech vám daruje pokoj. 5 Nech vypočuje vaše prosebné modlitby, nech vám dá zmierenie a nech vás neopustí v zlom čase. 6 I my sa teraz modlíme za vás. 7 Za panovania Demetria v roku stošesťdesiatdeväť sme vám my Židia písali: „V týchto rokoch na vrchole súženia, ktoré prišlo na nás, keď odpadol Jáson aj so svojimi prívržencami od svätej krajiny a kráľovstva, 8 a keď vypálili chrámovú bránu a preliali nevinnú krv, prosili sme Pána a boli sme vypočutí, prinášali sme obety zápalné i pokrmové, zapaľovali sme lampy a predkladali sme posvätné chleby.“ 9 Vy teraz zasväťte dni slávnosti Stánkov v mesiaci kislév. — Písané v roku stoosemdesiatosem.

List Židom do Egypta z roku 164 pred Kristom

10 Obyvatelia Jeruzalema a Judska, Rada starších a Júda posielajú pozdrav a želanie blaha učiteľovi kráľa Ptolemaia Aristobulovi, ktorý je z rodu pomazaných kňazov, a Židom, ktorí bývajú v Egypte. 11 Keď nás Boh zachránil z veľkého súženia, vrúcne mu ďakujeme ako tí, ktorí sme bojovali proti kráľovi. 12 Lebo on sám vyhnal tých, čo vo svätom meste boli pripravení na boj. 13 Lebo keď vládca šiel do Perzie a mal okolo seba zdanlivo nepremožiteľné vojsko, boli porazení v chráme Nanaie, keď kňazi okolo Nanaie použili lesť. 14 Lebo Antiochos prišiel i so svojimi prívržencami na to miesto a chcel vstúpiť s bohyňou do rituálneho manželstva, aby tak získal ako veno väčšie poklady. 15 Kňazi Nanaie mu ich predložili, ale keď Antiochos vošiel s niekoľkými mužmi do posvätného priestoru, zamkli chrám; 16 na streche otvorili skryté dvere, hádzali tade kamene a omráčili vládcu. Na kusy ich rozsekali a odrezali im hlavy; potom ich vyhodili tým, čo boli vonku. 17 Nech je v každom ohľade požehnaný náš Boh, ktorý vydal bezbožníkov záhube. 18 Keďže máme dvadsiateho piateho kisléva svätiť Očistenie chrámu, pokladali sme za potrebné upovedomiť vás o tom, aby ste aj vy zasvätili slávnosť Stánkov a ohňa na pamiatku toho, že Nehemiáš, ktorý vystaval chrám a obetný oltár, priniesol obety. 19 Lebo keď naši otcovia boli odvedení do Perzie, vtedy zbožní kňazi tajne vzali trochu z ohňa obetného oltára a ukryli ho v studničnej priehlbine, ktorá vyzerala ako studňa bez vody. Tam ho tak bezpečne skryli, že to miesto ostalo všetkým neznáme. 20 Keď prešlo mnoho rokov, zapáčilo sa Bohu, aby perzský kráľ poslal Nehemiáša. Ten vyslal po oheň potomkov kňazov, ktorí ho ukryli. Keď povedali: „Nenašli sme oheň, ale len hustú vodu,“ rozkázal im nabrať z nej a priniesť. 21 Keď potom bolo prichystané, čo patrí k obetám, Nehemiáš rozkázal kňazom, aby tou vodou poliali drevo a to, čo bolo na ňom položené. 22 Keď sa tak stalo a prešiel nejaký čas, slnko, ktoré predtým bolo za mrakom, zažiarilo. Vtedy sa vznietil veľký plameň, takže všetci užasli. 23 Kým sa obeta spaľovala, modlili sa kňazi a s kňazmi aj všetci ostatní. Jonatán začal a ostatní s Nehemiášom sa pripojili spevom. 24 Tá modlitba znela takto: „Pane, Pane Bože, Stvoriteľ všetkých vecí, hrozný, mocný, spravodlivý i milosrdný, jediný Kráľ a Dobrodinca, 25 jediný Darca, jediný Spravodlivý, Všemohúci a Večný. Ty vyslobodzuješ Izrael zo všetkého zla, ty si vyvolil našich otcov a posvätil si ich. 26 Prijmi obetu za celý svoj ľud Izrael, ochraňuj svoj podiel a posväcuj ho. 27 Zhromaždi nás z rozptýlenia, vysloboď tých, čo sú zotročení medzi pohanmi, zhliadni na ponižovaných a potupovaných. Nech pohanské národy spoznajú, že ty si náš Boh. 28 Potrestaj násilných utláčateľov a tých, čo sa v namyslenosti vypínajú. 29 Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako povedal Mojžiš.“ 30 Potom kňazi spievali hymny. 31 Keď bola obeta spálená, rozkázal Nehemiáš vyliať na veľké kamene aj vodu, ktorá ešte ostala. 32 Keď sa tak stalo, vyšľahol plameň. Ale mizol vo svetle, ktoré žiarilo z obetného oltára. 33 Táto udalosť sa stala všeobecne známou. Perzskému kráľovi oznámili, že na mieste, kde kňazi, ktorí boli odvádzaní do zajatia, ukryli oheň, objavila sa voda a že ňou aj Nehemiášovi ľudia posvätili obetu. 34 Kráľ to preskúmal, ohradil to miesto a vyhlásil ho za nedotknuteľné. 35 Pre tých, čo sa tešili jeho priazni, prijal kráľ mnoho darov a rozdal im ich. 36 Nehemiášovi ľudia túto tekutinu nazvali neftar, čo znamená očistenie. Ale mnohí ju volajú nafta.