1. kapitola

Správa o Šaulovej smrti

1 Po Šaulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amalékmi a pobudol dva dni v Ciklagu. 2 Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Šaulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa mu. 3 Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Utiekol som z izraelského tábora.“ 4 Dávid mu povedal: „Vyrozprávaj mi, čo sa stalo.“ On odpovedal: „Ľud ušiel z boja, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Šaul i jeho syn Jonatán.“ 5 Dávid sa spýtal mladého posla, ktorý mu to oznámil: „Ako vieš, že Šaul i jeho syn Jonatán zahynuli?“ 6 Mladý posol odpovedal: „Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som, ako sa Šaul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú. 7 Keď sa obzrel, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: ‚Tu som.‘ 8 Spýtal sa ma: ‚Kto si?‘ Odvetil som: ‚Som Amalék.‘ 9 Prikázal mi: ‚Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem.‘ 10 Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.“ 11 Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním. 12 Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Šaula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom. 13 Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn istého Amaléka, prisťahovalca.“ 14 Dávid mu povedal: „Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?“ 15 Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: „Poď sem a zabi ho.“ On sa oboril naňho a ten zomrel. 16 Dávid povedal: „Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: ‚Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.‘“

Dávidov žalospev

17 Dávid zaspieval nad Šaulom a Jonatánom žalospev. 18 Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného: 19 „Tvoj výkvet, Izrael, pobitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hrdinovia! 20 Nehovorte o tom v Gate, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov. 21 Vrchy Gilbóy, nech vás nezvlaží rosa ani dážď, polia nech nevydávajú obetné dary, lebo tam sa skropil štít hrdinov, Šaulov štít, pomazaný nie olejom, 22 lež krvou pobitých, tukom hrdinov. Jonatánov luk nikdy neminul cieľ, Šaul svoj meč nikdy netasil naprázdno. 23 Šaul a Jonatán, vzácni a drahí v živote, ani smrť ich nemohla rozdeliť. Rýchlejší boli než orly, udatnejší ako levy. 24 Dcéry Izraela, oplakávajte Šaula! On vás odieval do purpuru a skvostu, zlatými šperkami šaty vám zdobieval. 25 Ako popadali hrdinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán zabitý! 26 Žiaľ ma tiesni za tebou, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšetko milý, jedinečná bola tvoja láska, väčšia ako láska žien. 27 Ako len popadali hrdinovia! Zbrane vyšli nazmar!“