1. kapitola

Pozdrav

1 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, pozdravuje dvanásť kmeňov v diaspóre.

Viera a múdrosť

2 Bratia moji, pokladajte to za radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky, 3 veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti. 4 A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku. 5 Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. 6 Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7 Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána; 8 je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní.

Chudoba a bohatstvo

9 Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoje vyvýšenie, 10 bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy. 11 Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní.

Skúška a pokušenie

12 Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán prisľúbil tým, čo ho milujú. 13 Nikto nech v čase skúšky nehovorí: „Boh ma pokúša!“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka. 15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť. 16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní. 17 Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny. 18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.

Počúvanie a uskutočňovanie slova

19 Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. 20 Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21 Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23 Pretože ak je niekto iba poslucháč slova a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24 Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá. 25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. 26 Ak si niekto myslí, že je ctiteľom Boha, a jazyk si nedrží na uzde, klame tým sám seba a jeho zbožnosť je márna. 27 Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa pred poškvrnou sveta.