2. kapitola
Zoslanie Ducha Svätého
1 Keď nadišiel deň Turíc2,1 T. j. päťdesiaty deň. Päťdesiatnica, Letnice., všetci boli spolu na tom istom mieste.2,1 Ex 23,14; Lv 23,15-21 2 Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.2,2 Nm 11,25; Ž 33,6; 104,30; Mt 3,11; Lk 12,49; Jn 3,8; 20,22; Sk 4,31; 2Pt 1,21 3 Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.2,4 Sir 48,12; Sk 1,5; 4,8.31; 11,15; 19,16; 1Kor 13,1 5 V Jeruzaleme sa práve zdržiavali Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom. 6 Keď zaznel ten zvuk, zbehol sa veľký dav. Boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou vlastnou rečou. 7 Celí bez seba a v úžase si medzi sebou hovorili: „Vari nie sú všetci títo, čo hovoria, Galilejčania?2,7 Sk 10,45 8 Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči? 9 My Parti, Médi a Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judska a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a oblasti Líbye okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 Židia aj prozelyti, Kréťania aj Arabi, my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom.“ 12 Všetci žasli a v rozpakoch hovorili jeden druhému: „Čo to má znamenať?“2,12 Sir 36,10; 1Kor 14,23 13 Iní si však robili posmešky a hovorili: „Opití sú z mladého vína.“2,13 1Kor 14,23