2. kapitola

Zoslanie Ducha Svätého

1 Keď nadišiel deň Turíc2,1 T. j. päťdesiaty deň. Päťdesiatnica, Letnice., všetci boli spolu na tom istom mieste.2,1 Ex 23,14; Lv 23,15-21
2 Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.2,2 Nm 11,25; Ž 33,6; 104,30; Mt 3,11; Lk 12,49; Jn 3,8; 20,22; Sk 4,31; 2Pt 1,21 3 Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.2,4 Sir 48,12; Sk 1,5; 4,8.31; 11,15; 19,16; 1Kor 13,1 5 V Jeruzaleme sa práve zdržiavali Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom. 6 Keď zaznel ten zvuk, zbehol sa veľký dav. Boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojou vlastnou rečou. 7 Celí bez seba a v úžase si medzi sebou hovorili: „Vari nie sú všetci títo, čo hovoria, Galilejčania?2,7 Sk 10,45 8 Ako je možné, že každý z nás ich počuje hovoriť vo svojej materinskej reči? 9 My Parti, Médi a Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judska a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a oblasti Líbye okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 Židia aj prozelyti, Kréťania aj Arabi, my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom.“ 12 Všetci žasli a v rozpakoch hovorili jeden druhému: „Čo to má znamenať?“2,12 Sir 36,10; 1Kor 14,23 13 Iní si však robili posmešky a hovorili: „Opití sú z mladého vína.“2,13 1Kor 14,23

Prvá Petrova reč zástupom

14 Tu sa Peter spolu s Jedenástimi postavil a zvýšeným hlasom ich oslovil: „Judskí muži a všetci obyvatelia Jeruzalema! Pozorne počúvajte moje slová a uvedomte si:2,14 Sk 1,19; 4,16
15 Títo ľudia nie sú opití, ako sa domnievate; veď je iba tretia denná hodina2,15 T. j. deväť hodín ráno..2,15 Sk 26,25; Ef 5,18 16 Ide však o to, čo povedal prorok Joel: 17 V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny.2,17 Iz 2,2; 44,3; Ez 36,27; Sk 21,92,17-21 Joel 3,1-5 18 V tých dňoch vylejem svojho Ducha aj na svojich služobníkov a svoje služobnice a budú prorokovať.2,18 Nm 11,29 19 Urobím divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a kúdoly dymu.2,19 Sk 5,12 20 Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr ako príde Pánov deň, veľký a slávny.2,20 Zj 6,12 21 Vtedy bude zachránený každý, kto bude vzývať Pánovo meno.2,21 Sk 4,12; Rim 10,13 22 Muži Izraela, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského Boh medzi vami potvrdil mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré uprostred vás, ako sami viete, vykonal Boh skrze neho.2,22 Lk 24,19; Sk 10,38 23 A tohto muža, vydaného na základe určeného Božieho zámeru a predvídania, ste rukou zločincov pribili na kríž a zabili.2,23 Jn 19,11; Sk 3,15; 4,10; 4,28; 5,30; 7,52; 10,39; 1Tes 2,15 24 Boh ho však vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.2,24 Ž 18,6; 116,3; Sk 3,15; 4,10 25 Dávid o ňom totiž hovorí: Pána som videl ustavične pred sebou, pretože je po mojej pravici, aby som nezakolísal.2,25-28 Ž 16,8-11 26 Preto sa potešilo moje srdce a môj jazyk zaplesal, ešte aj moje telo bude odpočívať v nádeji, 27 lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedopustíš, aby tvoj svätý videl porušenie.2,27 Sk 13,35 28 Dal si mi spoznať cesty života a naplníš ma radosťou pred svojou tvárou. 29 Muži, bratia! Smiem vám smelo povedať aj toto: Patriarcha Dávid zomrel a bol pochovaný; jeho hrob sa až do dnešného dňa nachádza u nás.2,29 1Krľ 2,10; Jn 8,52; Sk 13,36 30 Keďže bol prorokom a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal, že posadí na jeho trón potomka z jeho bedier,2,30 2Sam 7,12-13; 1Krľ 8,20; Ž 132,11; Lk 1,32 31 videl dopredu a Kristovo vzkriesenie ohlásil výrokom: Ani nebol ponechaný napospas podsvetiu, ani jeho telo nevidelo porušenie.2,31 Ž 16,10; Sk 13,35 32 Tohto Ježiša Boh vzkriesil a svedkami toho sme my všetci.2,32 Sk 1,8.22 33 Bol vyvýšený Božou pravicou a prijal od Otca prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho a vy to teraz vidíte a počujete.2,33 Ez 36,27; Sk 1,4; 5,31 34 Veď Dávid nevstúpil na nebesia, a predsa sám hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,2,34-35 Ž 110,1; Mt 22,44; 1Kor 15,25 35 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám. 36 Nech teda celý dom Izraela s istotou vie, že Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, urobil Pánom aj Mesiášom2,36 Var. Kristom..“2,36 Sk 5,31

Prví konvertiti

37 Keď to počuli, boli zasiahnutí v srdci a oslovili Petra a ostatných apoštolov: „Muži, bratia, čo máme robiť?“2,37 Lk 3,10; Sk 16,30; Flp 2,11
38 Peter im povedal: „Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene2,38 Var. na meno. Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.2,38 Mt 3,2; Mk 16,16; Lk 3,10; 24,47; Sk 3,19; 8,16 39 Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“2,39 Iz 57,19; Joel 3,5; Sir 24,32 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a napomínal: „Zachráňte sa z tohto zvráteného pokolenia!“2,40 Dt 32,5; Flp 2,15 41 Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší.2,41 Sk 2,47; 4,4; 1Tim 1,15 42 Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.2,42 Sk 6,4; 20,7

Ideálny život veriacich

43 Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení.2,43 Mk 16,17; Sk 5,5.11.12.15-16; 19,17
44 Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné.2,44-45 Sk 4,32-35 45 Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom.2,46 Koh 9,7; Sk 2,42 47 Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, ktorí mali byť spasení.2,47 Sk 2,41; 4,4; 5,14; 6,7; 11,21.24; 19,20